Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyhorenie a depresia spolu súvisia. Vyčerpávajúci syndróm vyhorenia môže podľa vedcov vyvolať depresívne stavy a z už existujúcej depresie môže byť človek náchylnejší na syndróm vyhorenia.
Autor TASR
Praha 14. septembra (TASR) - Miera syndrómu vyhorenia a depresie je v Česku najvyššia za posledných deväť rokov. Podľa vedcov z Výskumného ústavu Psychiatrickej kliniky 1. Lekárskej fakulty Univerzity Karlovej (1. LF UK) a Všeobecnej fakultnej nemocnice v Prahe (VFN) môže byť dôvodom kombinácia izolácie, obáv z vojny či ekonomickej krízy. TASR o tom vo štvrtok informovala hovorkyňa 1. LF UK Veronika Ležatková.
Syndróm vyhorenia a depresiu skúmajú vedci z Psychiatrickej kliniky 1. LF UK v spolupráci s agentúrou STEM/MARK už od roku 2014. Z výsledkov najnovšieho výskumu vyplynulo, že od decembra 2020 dochádza k nárastu oboch zdravotných problémov. "Domnievame sa, že je to z určitej časti spôsobené kombináciou izolácie vyvolanej pandémiou, obavami z prebiehajúcej vojny, ekonomickou krízou a s tým súvisiacimi zdravotnými problémami a narušením obvyklých osobných aj profesijných rutín," vysvetlil prednosta kliniky Martin Anders.
Vedúci výskumného tímu Radek Ptáček zdôraznil, že vyhorenie nie je len náhodný pocit únavy či "módne slovo". "Je to hlboký, chronický stav vyčerpania, zakorenený v psychike človeka," vysvetlil Ptáček. Syndróm podľa neho neovplyvňuje len profesijný život, ale narúša aj osobné vzťahy, voľnočasové aktivity a celkovú kvalitu života.
Tú výrazne ovplyvňuje aj depresia. Podľa výskumníkov dlhodobo patrí na popredné miesto v celosvetovej záťaži chorôb. "Okrem dôsledkov na jednotlivcov má depresia aj spoločenské dôsledky, akými sú strata produktivity, napäté zdroje zdravotnej starostlivosti a ničivé škody na rodinách a komunitách," spresnil výskumný tím z 1. LF UK.
Vyhorenie a depresia spolu súvisia. Vyčerpávajúci syndróm vyhorenia môže podľa vedcov vyvolať depresívne stavy a z už existujúcej depresie môže byť človek náchylnejší na syndróm vyhorenia.
Nárast týchto problémov je podľa nich alarmujúci nielen preto, aké majú bezprostredné dôsledky na kvalitu života, ale tiež pre potenciál dlhodobých fyzických a emocionálnych komplikácií vrátane chronických ochorení. Kľúčová je podľa vedcov prevencia.
"Okrem osvojenia si zdravého životného štýlu, ktorý zahŕňa pravidelné cvičenie, vyváženú stravu a dostatok spánku, je zásadné si vytvoriť a udržiavať svoju vlastnú zdravú rutinu, stanoviť si hranice medzi pracovným a osobným časom a venovať sa voľnočasovým aktivitám, ktoré si človek užíva," odporučila lekárka Martina Sebalo Vňuková. Pomôcť podľa nej môže aj meditácia či cvičenie hlbokého dýchania.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
Syndróm vyhorenia a depresiu skúmajú vedci z Psychiatrickej kliniky 1. LF UK v spolupráci s agentúrou STEM/MARK už od roku 2014. Z výsledkov najnovšieho výskumu vyplynulo, že od decembra 2020 dochádza k nárastu oboch zdravotných problémov. "Domnievame sa, že je to z určitej časti spôsobené kombináciou izolácie vyvolanej pandémiou, obavami z prebiehajúcej vojny, ekonomickou krízou a s tým súvisiacimi zdravotnými problémami a narušením obvyklých osobných aj profesijných rutín," vysvetlil prednosta kliniky Martin Anders.
Vedúci výskumného tímu Radek Ptáček zdôraznil, že vyhorenie nie je len náhodný pocit únavy či "módne slovo". "Je to hlboký, chronický stav vyčerpania, zakorenený v psychike človeka," vysvetlil Ptáček. Syndróm podľa neho neovplyvňuje len profesijný život, ale narúša aj osobné vzťahy, voľnočasové aktivity a celkovú kvalitu života.
Tú výrazne ovplyvňuje aj depresia. Podľa výskumníkov dlhodobo patrí na popredné miesto v celosvetovej záťaži chorôb. "Okrem dôsledkov na jednotlivcov má depresia aj spoločenské dôsledky, akými sú strata produktivity, napäté zdroje zdravotnej starostlivosti a ničivé škody na rodinách a komunitách," spresnil výskumný tím z 1. LF UK.
Vyhorenie a depresia spolu súvisia. Vyčerpávajúci syndróm vyhorenia môže podľa vedcov vyvolať depresívne stavy a z už existujúcej depresie môže byť človek náchylnejší na syndróm vyhorenia.
Nárast týchto problémov je podľa nich alarmujúci nielen preto, aké majú bezprostredné dôsledky na kvalitu života, ale tiež pre potenciál dlhodobých fyzických a emocionálnych komplikácií vrátane chronických ochorení. Kľúčová je podľa vedcov prevencia.
"Okrem osvojenia si zdravého životného štýlu, ktorý zahŕňa pravidelné cvičenie, vyváženú stravu a dostatok spánku, je zásadné si vytvoriť a udržiavať svoju vlastnú zdravú rutinu, stanoviť si hranice medzi pracovným a osobným časom a venovať sa voľnočasovým aktivitám, ktoré si človek užíva," odporučila lekárka Martina Sebalo Vňuková. Pomôcť podľa nej môže aj meditácia či cvičenie hlbokého dýchania.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
