Odborníci na klimatickú zmenu sa zhodujú, že emisie uhlíka zo spaľovania fosílnych palív otepľujú planétu a zvyšujú riziko dlhších a závažnejších vĺn horúčav.
Autor TASR
Barcelona 8. augusta (TASR) - Ľudia, ktorí odmietajú klimatickú zmenu, začali na sociálnych sieťach uverejňovať údajné dôkazy o extrémnych teplotách, ktoré Európu zasiahli už pred desaťročiami. Snažia sa tak naznačiť, že vedci globálne otepľovanie zveličujú. TASR správu prevzala od agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na vyjadrenie hovorcu španielskeho národného meteorologického ústavu Aemet Rubena del Campa.
Odborníci tvrdia, že údaje, ktoré ľudia zdieľajú na internete, sú vytrhnuté z kontextu a nemenia nič na fakte, že vlny horúčav sú čoraz častejšie a intenzívnejšie.
Zavádzajúce príspevky podľa AFP typicky zahŕňajú správy o počasí z kroník alebo starých novinových správ, ktoré ľudia odmietajúci klimatickú zmenu porovnávajú so súčasnými teplotami.
Vedci vysvetľujú, že niektoré údaje môžu byť zavádzajúce, lebo teplota sa merala z teplomerov umiestnených na priamom slnku. Je to napríklad prípad správ o počasí denníka La Vanguardia, ktorý uvádza, že v roku 1935 dosiahli teploty v Zaragoze hodnoty viac ako 50 stupňov Celzia.
"Meracie senzory musia byť chránené pred slnkom a dažďom a teplota v meracej miestnosti musí byť rovnaká, ako teplota vonku," vysvetlil Del Campo.
Odborníci na klimatickú zmenu sa zhodujú, že emisie uhlíka zo spaľovania fosílnych palív otepľujú planétu a zvyšujú riziko dlhších a závažnejších vĺn horúčav. Dodávajú, že jednorazovo namerané vysoké teploty nemajú nič spoločné so zvyšovaním sa celkovej priemernej teploty.
Odborníci tvrdia, že údaje, ktoré ľudia zdieľajú na internete, sú vytrhnuté z kontextu a nemenia nič na fakte, že vlny horúčav sú čoraz častejšie a intenzívnejšie.
Zavádzajúce príspevky podľa AFP typicky zahŕňajú správy o počasí z kroník alebo starých novinových správ, ktoré ľudia odmietajúci klimatickú zmenu porovnávajú so súčasnými teplotami.
Vedci vysvetľujú, že niektoré údaje môžu byť zavádzajúce, lebo teplota sa merala z teplomerov umiestnených na priamom slnku. Je to napríklad prípad správ o počasí denníka La Vanguardia, ktorý uvádza, že v roku 1935 dosiahli teploty v Zaragoze hodnoty viac ako 50 stupňov Celzia.
"Meracie senzory musia byť chránené pred slnkom a dažďom a teplota v meracej miestnosti musí byť rovnaká, ako teplota vonku," vysvetlil Del Campo.
Odborníci na klimatickú zmenu sa zhodujú, že emisie uhlíka zo spaľovania fosílnych palív otepľujú planétu a zvyšujú riziko dlhších a závažnejších vĺn horúčav. Dodávajú, že jednorazovo namerané vysoké teploty nemajú nič spoločné so zvyšovaním sa celkovej priemernej teploty.