Bratislava 4. decembra (TASR) – Ľudské práva v Rusku boli podľa predstaviteľa hnutia Memorial Borisa Belenkina vždy na periférii záujmu žurnalistov. "Možno práve takýto nezáujem je príčinou toho, čo sa deje s ľudskými právami v Rusku. Podiel zodpovednosti ruských novinárov na tom je veľmi vysoký," uviedol dnes v Bratislave na pôde Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu v SR.

Ako pokračoval, situácia v krajine je zložitá, pričom mimovládne organizácie sa len veľmi ťažko môžu zaoberať ochranou ľudských práv. "Občianska spoločnosť v Rusku sa ocitla v zložitej situácii, je zahnaná do kúta vládnym systémom. Činnosť mimovládnych organizácií je prakticky nemožná," priblížil.

Poznamenal, že ľudské práva tak, ako ich vníma západný svet, sú pre Rusko absolútne nezaujímavé. Dodal, že to sa venuje presadzovaniu agresívnej politiky, pričom v tejto súvislosti spomenul Krym, východnú Ukrajinu či Gruzínsko. "Okrem toho, vo vnútri prebiehajú procesy, ktoré deň čo deň komplikujú aktivity občianskej spoločnosti," konštatoval.

Organizácia Memorial vznikla v roku 1988 s cieľom sledovať porušovanie ľudských práv v bývalých štátoch ZSSR, vrátane Arménska, Azerbajdžanu, Gruzínska, Moldavska, Tadžikistanu a Ukrajiny a informovať o ňom verejnosť. Jej predsedom bol až do svojej smrti nositeľ Nobelovej ceny za mier, bývalý sovietsky disident a fyzik Andrej Sacharov.

Po ňom je pomenovaná cena, ktorú každoročne od roku 1988 udeľuje Európsky parlament jednotlivcom alebo organizáciám bojujúcim za ľudské práva a základné slobody. O rok neskôr ju získal Alexander Dubček.

Sacharov ako spoluautor vodíkovej bomby sa snažil o zvyšovanie povedomia ľudí o jadrovom zbrojení. Za svoju angažovanosť v boji za ľudské práva v Sovietskom zväze bol perzekvovaný. "Bol pre mňa a mojich stúpencov jednoznačnou morálnou autoritou. Idea ľudských práv bola pre neho najvýznamnejšou myšlienkou," poznamenal Belenkin.

Tohtoročnú Sacharovovu cenu získal za starostlivosť o obete skupinových znásilnení a brutálneho sexuálneho násilia v Konžskej demokratickej republike gynekológ Denis Mukwege.

Podľa slov slovenskej europoslankyne Jany Žitňanskej v nej tento konžský lekár pri osobnom stretnutí zanechal hlbokú stopu. Označila ho za skromného človeka, ktorý sa napriek vyhrážkam a ohrozeniu života nevzdal a naďalej pomáha obetiam násilia.

Žitňanská upozornila, že v dnešnej dobe o tom nestačí iba hovoriť, ale treba tieto zverstvá zlikvidovať. "Keď môžu byť vo vojnových konfliktoch zakázané chemické zbrane, tak nech je ako používanie bojovej zbrane zakázané a sankcionované tiež znásilnenie," vyzvala s tým, že Európsky parlament by mal prispieť k tomu, aby boli páchatelia v budúcnosti stíhaní.

Zároveň upozornila, že tak únia, ako aj Slovensko si musia najskôr upratať na svojom prahu. Veľa ľudí totiž podľa nej denne zažíva násilie, pričom reálnej pomoci sa dočkajú málokedy. "Skôr sú vystavení ponižovaniu, spochybňovaniu a bagatelizovaniu. Pomáhajme v iných štátoch, ale urobme si poriadok aj v únii," zdôraznila Žitňanská.

Informačná kancelária Európskeho parlamentu v spolupráci s Univerzitou sv. Cyrila a Metoda v Trnave dnes v Trnave slávnostne otvorila výstavu Laureáti Ceny Andreja Sacharova za slobodu myslenia, na ktorej sa zúčastnil aj Belenkin.