Akadémia TASR
Všetky správy
Ľudskoprávne organizácie a aktivisti dlhodobo kritizujú používanie nášľapných mín, ktoré ohrozujú civilistov dlhé roky po skončení bojov.
Autor TASR
Siem Reap 29. novembra (TASR) - Americká ponuka poskytnúť Ukrajine protipechotné míny je zlým krokom a spôsobí krízu globálnej dohody o zákaze používania mín. V piatok to uviedli v Kambodži ľudskoprávni aktivisti na stretnutí signatárov dohody o zákaze používania mín. TASR informuje podľa správy agentúry AFP.
Ľudskoprávne organizácie a aktivisti dlhodobo kritizujú používanie nášľapných mín, ktoré ohrozujú civilistov dlhé roky po skončení bojov. Ich používanie nie je síce zakázané medzinárodným právom, viacero štátov sa podpisom Ottawskej zmluvy v roku 1999 zaviazalo, že ustúpi od ich použitia.
Jedným zo 164 signátorov tejto dohody bola aj Ukrajina. BBC pripomína, že ihneď po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2014 Kyjev informoval signatárov, že uplatňovanie zmluvy na okupovaných územiach bude "obmedzené a nie je zaručené".
USA sa k dohode nepripojili a dosluhujúci americký prezident Joe Biden má v úmysle poskytnúť Ukrajine protipechotné míny v rámci dodávok vojenskej pomoci.
Tamar Gabelnicková, riaditeľka Medzinárodnej kampane za zákaz nášľapných mín, na stretnutí signatárov v kambodžskom Siem Reape uviedla, že táto ponuka uvrhla zmluvu do "krízy". "Preto dúfame, že míny ponúkané od USA Ukrajina rázne odmietne," vyhlásila.
Vypočuli sme si niektoré obavy, ktoré vyjadrila komunita. "Budú tlmočené ukrajinskej vláde." vyhlásil v piatok na konferencii predstaviteľ Ukrajiny Jevhenij Kivšyk.
Ukrajinskí predstavitelia ponuku z USA odmietli bližšie komentovať. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil míny za "mimoriadne dôležité" na zastavenie ruských útokov.
Minister obrany USA Loyd Austin už skôr vyhlásil, že použitie mín je potrebné, keďže Rusi zmenili taktiku a už niekoľko mesiacov postupujú na východe Ukrajiny. "Míny, ktoré by sme im (Kyjevu) chceli poskytnúť, by neboli trvalé, vieme kontrolovať, kedy sa samy aktivujú, kedy sa samy odpália, a preto sú oveľa bezpečnejšie ako tie, ktoré si (Ukrajinci) sami vyrábajú," vyhlásil Austin.
AFP pripomína, že o znovuzavedení protipechotných mín do svojho arzenálu uvažuje aj Fínsko. Vzdalo sa ich v roku 2012, keď pristúpilo k Ottawskej zmluve. V dôsledku ruskej vojny na Ukrajine sa však podľa fínskych predstaviteľov bezpečnostné prostredie zmenilo.
Ľudskoprávne organizácie a aktivisti dlhodobo kritizujú používanie nášľapných mín, ktoré ohrozujú civilistov dlhé roky po skončení bojov. Ich používanie nie je síce zakázané medzinárodným právom, viacero štátov sa podpisom Ottawskej zmluvy v roku 1999 zaviazalo, že ustúpi od ich použitia.
Jedným zo 164 signátorov tejto dohody bola aj Ukrajina. BBC pripomína, že ihneď po začiatku vojny na Ukrajine v roku 2014 Kyjev informoval signatárov, že uplatňovanie zmluvy na okupovaných územiach bude "obmedzené a nie je zaručené".
USA sa k dohode nepripojili a dosluhujúci americký prezident Joe Biden má v úmysle poskytnúť Ukrajine protipechotné míny v rámci dodávok vojenskej pomoci.
Tamar Gabelnicková, riaditeľka Medzinárodnej kampane za zákaz nášľapných mín, na stretnutí signatárov v kambodžskom Siem Reape uviedla, že táto ponuka uvrhla zmluvu do "krízy". "Preto dúfame, že míny ponúkané od USA Ukrajina rázne odmietne," vyhlásila.
Vypočuli sme si niektoré obavy, ktoré vyjadrila komunita. "Budú tlmočené ukrajinskej vláde." vyhlásil v piatok na konferencii predstaviteľ Ukrajiny Jevhenij Kivšyk.
Ukrajinskí predstavitelia ponuku z USA odmietli bližšie komentovať. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj označil míny za "mimoriadne dôležité" na zastavenie ruských útokov.
Minister obrany USA Loyd Austin už skôr vyhlásil, že použitie mín je potrebné, keďže Rusi zmenili taktiku a už niekoľko mesiacov postupujú na východe Ukrajiny. "Míny, ktoré by sme im (Kyjevu) chceli poskytnúť, by neboli trvalé, vieme kontrolovať, kedy sa samy aktivujú, kedy sa samy odpália, a preto sú oveľa bezpečnejšie ako tie, ktoré si (Ukrajinci) sami vyrábajú," vyhlásil Austin.
AFP pripomína, že o znovuzavedení protipechotných mín do svojho arzenálu uvažuje aj Fínsko. Vzdalo sa ich v roku 2012, keď pristúpilo k Ottawskej zmluve. V dôsledku ruskej vojny na Ukrajine sa však podľa fínskych predstaviteľov bezpečnostné prostredie zmenilo.
