Alexandr Lukašenko avizuje novú ústavu, po ktorej prijatí už nebude prezidentom. Neupresnil však termín v ktorom ju dokončí.
Autor TASR
Minsk 27. novembra (TASR) – Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko v piatok pripustil, že po prijatí novej ústavy zo svojho postu odíde. Informovala agentúra TASS s odvolaním sa na bieloruskú agentúru BelTA.
„Ústavu nemením pre seba. Po prijatí novej ústavy už nebudem prezidentom. Takže sa môžete upokojiť," povedal Lukašenko zdravotníkom počas návštevy nemocnice v bieloruskej metropole Minsk.
Nová ústava je podľa Lukašenka natoľko dôležitá, že jej vypracovanie nemôže zveriť „neznámemu prezidentovi", pričom plánovaný termín jej dokončenia nespresnil.
Správa prichádza deň po tom, ako Bielorusko navštívil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a obvinil západné krajiny z hrubého zasahovania do vnútroštátnych záležitostí Bieloruska. Rusko podporuje Lukašenkovu vládu od začiatku masových demonštrácií v auguste tohto roka. Lavrov však zároveň vyjadril počas návštevy podporu aj novej ústave.
„Samozrejme, že máme záujem o to, aby bola situácia pokojná a stabilná. Myslíme si, že reforma ústavy, ktorú iniciovalo vedenie krajiny, k tomu prispeje," povedal vo štvrtok Lavrov, ktorého citovala nemecká spravodajská stanica Deutsche Welle.
Protesty proti Lukašenkovmu režimu, zadržiavaniu politických väzňov, brutalite polície a svojvôli úradov vypukli v Bielorusku po vyhlásení oficiálnych výsledkov prezidentských volieb a pokračujú dodnes. Majú pritom rôznu formu – od masových pochodov a zhromaždení cez pravidelné akcie seniorov, študentov či lekárov po protesty jednotlivcov.
Mnohé formy protestov proti Lukašenkovi vyvolávajú reakciu bezpečnostných zložiek, ktoré sa pritom často uchyľujú k použitiu neprimeranej sily.
Po jednom ich zákroku na tzv. dvore zmien v Minsku utrpel smrteľné zranenia mladý aktivista Raman Bandarenka. Jeho smrť v dôsledku zranení z bitky vyvolala v Bielorusku ďalšie masové demonštrácie a ostrú kritiku zo zahraničia, pričom EÚ pohrozila uvalením ďalších sankcií na predstaviteľov Lukašenkovho režimu.
„Ústavu nemením pre seba. Po prijatí novej ústavy už nebudem prezidentom. Takže sa môžete upokojiť," povedal Lukašenko zdravotníkom počas návštevy nemocnice v bieloruskej metropole Minsk.
Nová ústava je podľa Lukašenka natoľko dôležitá, že jej vypracovanie nemôže zveriť „neznámemu prezidentovi", pričom plánovaný termín jej dokončenia nespresnil.
Správa prichádza deň po tom, ako Bielorusko navštívil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a obvinil západné krajiny z hrubého zasahovania do vnútroštátnych záležitostí Bieloruska. Rusko podporuje Lukašenkovu vládu od začiatku masových demonštrácií v auguste tohto roka. Lavrov však zároveň vyjadril počas návštevy podporu aj novej ústave.
„Samozrejme, že máme záujem o to, aby bola situácia pokojná a stabilná. Myslíme si, že reforma ústavy, ktorú iniciovalo vedenie krajiny, k tomu prispeje," povedal vo štvrtok Lavrov, ktorého citovala nemecká spravodajská stanica Deutsche Welle.
Protesty proti Lukašenkovmu režimu, zadržiavaniu politických väzňov, brutalite polície a svojvôli úradov vypukli v Bielorusku po vyhlásení oficiálnych výsledkov prezidentských volieb a pokračujú dodnes. Majú pritom rôznu formu – od masových pochodov a zhromaždení cez pravidelné akcie seniorov, študentov či lekárov po protesty jednotlivcov.
Mnohé formy protestov proti Lukašenkovi vyvolávajú reakciu bezpečnostných zložiek, ktoré sa pritom často uchyľujú k použitiu neprimeranej sily.
Po jednom ich zákroku na tzv. dvore zmien v Minsku utrpel smrteľné zranenia mladý aktivista Raman Bandarenka. Jeho smrť v dôsledku zranení z bitky vyvolala v Bielorusku ďalšie masové demonštrácie a ostrú kritiku zo zahraničia, pričom EÚ pohrozila uvalením ďalších sankcií na predstaviteľov Lukašenkovho režimu.