Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Volebná účasť dosiahla 86,75 percenta.
Autor TASR
,aktualizované Minsk 12. októbra (TASR) - Bieloruský prezident Alexander Lukašenko zostáva hlavou štátu aj piate funkčné obdobie po tom, čo jednoznačne zvíťazil v nedeľňajších prezidentských voľbách. S odvolaním na výsledky volieb, ktoré oznámila ústredná volebná komisia, o tom informovala agentúra Reuters.
LUKASENKO ZNOVA PREZIDENTOM by terazmedia
Lukašenko získal 83,5 percenta hlasov, teda ešte viac než 80 percent hlasov, ktoré mu voliči odovzdali v roku 2010. Približne 6,5 percenta voličov sa vyslovilo proti všetkým kandidátom, ktorí sa uchádzali o prezidentský úrad. Volebná účasť dosiahla 86,75 percenta. Lukašenko mal vo voľbách troch formálnych konkurentov: lídrov dvoch provládnych politických strán - Sergeja Gajdukeviča a Nikolaja Ulachoviča, a málo známu opozičnú aktivistku Taťjanu Korotkevičovú.
V centre Minska sa podľa agentúry DPA počas hlasovania zišlo niekoľko desiatok odporcov autoritárskeho prezidenta, aby protestovali proti voľbám. V sobotu bolo ako známka uvoľnenejšej atmosféry pri tohtoročnom hlasovaní vnímané to, že polícia pripustila konanie vopred nepovoleného zhromaždenia opozície.
Pred piatimi rokmi viedlo Lukašenkovo opätovné zvolenie k masovým protestom a uväzneniu popredných opozičných predstaviteľov. Podpora jeho režimu však vzrástla, keď sa vykresľoval ako záruka stability v krajine v čase ekonomickej krízy a separatistického konfliktu na susednej Ukrajine.
Západ dlho bojkotoval Lukašenkovo Bielorusko, ktoré v roku 2005 vtedajšia americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová označila za "poslednú diktatúru Európy", v dôsledku situácie v oblasti ľudských práv a zákroku proti politickému disentu. Na viacerých bieloruských činiteľov a podniky uvalil sankcie.
Voľby sa konali v období zlepšených vzťahov Bieloruska s Európskou úniou. Zdroje z EÚ v piatok 9. októbra vyhlásili, že únia sa pripravuje na dočasné zmiernenie bieloruských sankcií, ak po voľbách nebudú nasledovať represálie proti odporcom Lukašenka a prípadným demonštrantom.
Bielorusko, ktoré je často označované za poslednú diktatúru v Európe, zlepšilo svoje medzinárodné vzťahy, keď prepustilo politických väzňov a prispelo k mierovým dohodám v ukrajinskej kríze.
Prezidentské voľby v Bielorusku nespĺňali demokratické normy, konštatovala dnes Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
V nedeľňajších voľbách zvíťazil prezident Alexander Lukašenko, ktorý tak bude zastávať prezidentský úrad už po piaty raz.
"Je zrejmé, že Bielorusko má pred sebou ešte dlhú cestu, aby splnilo svoje demokratické záväzky," oznámil šéf volebných pozorovateľov OBSE Kent Hasted, ktorého citovala agentúra Reuters.
"Nedávne prepustenie politických väzňov a prívetivý prístup k pozorovateľom je pozitívny vývoj. Avšak nádej na širší volebný proces sa z veľkej časti nenaplnila," povedal Hasted. Zároveň vyjadril určité sklamanie z nedostatkov počas sčítania a spracovania hlasov.
Lukašenko získal 83,5 percenta hlasov, teda ešte viac než 80 percent hlasov, ktoré mu voliči odovzdali v roku 2010.
Pozorovatelia Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) konštatovali, že prezidentské voľby v Bielorusku sa uskutočnili v súlade so zákonmi a demokratickými princípmi.
Európska únia sa rozhodla, že dočasne pozastaví platnosť sankcií uvalených na Bielorusko, napísala agentúra DPA s odvolaním sa na vyhlásenie francúzskeho štátneho tajomníka pre európske záležitosti Harlema Désira.
"Na nasledujúce štyri mesiace sme sa rozhodli platnosť sankcií (uvalených na Bielorusko) pozastaviť," uviedol Désir na stretnutí ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu.
"Tie voľby (v Bielorusku), samozrejme, nespĺňajú medzinárodné normy, ktoré platia pre nás," uviedol nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier, pričom však vyzdvihol určitý pozitívny vývoj v Bielorusku, akým je napríklad prepustenie politických väzňov.
Podľa Steinmeiera dôjde k zrušeniu sankcií proti Bielorusku od januára budúceho roka; toto rozhodnutie sa ale bude týkať len ľudí sankcionovaných z politických dôvodov, nie osôb uznaných za vinných z činov násilnej povahy.
LUKASENKO ZNOVA PREZIDENTOM by terazmedia
Lukašenko získal 83,5 percenta hlasov, teda ešte viac než 80 percent hlasov, ktoré mu voliči odovzdali v roku 2010. Približne 6,5 percenta voličov sa vyslovilo proti všetkým kandidátom, ktorí sa uchádzali o prezidentský úrad. Volebná účasť dosiahla 86,75 percenta. Lukašenko mal vo voľbách troch formálnych konkurentov: lídrov dvoch provládnych politických strán - Sergeja Gajdukeviča a Nikolaja Ulachoviča, a málo známu opozičnú aktivistku Taťjanu Korotkevičovú.
V centre Minska sa podľa agentúry DPA počas hlasovania zišlo niekoľko desiatok odporcov autoritárskeho prezidenta, aby protestovali proti voľbám. V sobotu bolo ako známka uvoľnenejšej atmosféry pri tohtoročnom hlasovaní vnímané to, že polícia pripustila konanie vopred nepovoleného zhromaždenia opozície.
Pred piatimi rokmi viedlo Lukašenkovo opätovné zvolenie k masovým protestom a uväzneniu popredných opozičných predstaviteľov. Podpora jeho režimu však vzrástla, keď sa vykresľoval ako záruka stability v krajine v čase ekonomickej krízy a separatistického konfliktu na susednej Ukrajine.
Západ dlho bojkotoval Lukašenkovo Bielorusko, ktoré v roku 2005 vtedajšia americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová označila za "poslednú diktatúru Európy", v dôsledku situácie v oblasti ľudských práv a zákroku proti politickému disentu. Na viacerých bieloruských činiteľov a podniky uvalil sankcie.
Voľby sa konali v období zlepšených vzťahov Bieloruska s Európskou úniou. Zdroje z EÚ v piatok 9. októbra vyhlásili, že únia sa pripravuje na dočasné zmiernenie bieloruských sankcií, ak po voľbách nebudú nasledovať represálie proti odporcom Lukašenka a prípadným demonštrantom.
Bielorusko, ktoré je často označované za poslednú diktatúru v Európe, zlepšilo svoje medzinárodné vzťahy, keď prepustilo politických väzňov a prispelo k mierovým dohodám v ukrajinskej kríze.
OBSE: Prezidentské voľby v Bielorusku nespĺňali demokratické normy
Prezidentské voľby v Bielorusku nespĺňali demokratické normy, konštatovala dnes Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
V nedeľňajších voľbách zvíťazil prezident Alexander Lukašenko, ktorý tak bude zastávať prezidentský úrad už po piaty raz.
"Je zrejmé, že Bielorusko má pred sebou ešte dlhú cestu, aby splnilo svoje demokratické záväzky," oznámil šéf volebných pozorovateľov OBSE Kent Hasted, ktorého citovala agentúra Reuters.
"Nedávne prepustenie politických väzňov a prívetivý prístup k pozorovateľom je pozitívny vývoj. Avšak nádej na širší volebný proces sa z veľkej časti nenaplnila," povedal Hasted. Zároveň vyjadril určité sklamanie z nedostatkov počas sčítania a spracovania hlasov.
Lukašenko získal 83,5 percenta hlasov, teda ešte viac než 80 percent hlasov, ktoré mu voliči odovzdali v roku 2010.
Pozorovatelia Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) konštatovali, že prezidentské voľby v Bielorusku sa uskutočnili v súlade so zákonmi a demokratickými princípmi.
Európska únia sa rozhodla, že dočasne pozastaví platnosť sankcií uvalených na Bielorusko, napísala agentúra DPA s odvolaním sa na vyhlásenie francúzskeho štátneho tajomníka pre európske záležitosti Harlema Désira.
"Na nasledujúce štyri mesiace sme sa rozhodli platnosť sankcií (uvalených na Bielorusko) pozastaviť," uviedol Désir na stretnutí ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ v Luxemburgu.
"Tie voľby (v Bielorusku), samozrejme, nespĺňajú medzinárodné normy, ktoré platia pre nás," uviedol nemecký minister zahraničných vecí Frank-Walter Steinmeier, pričom však vyzdvihol určitý pozitívny vývoj v Bielorusku, akým je napríklad prepustenie politických väzňov.
Podľa Steinmeiera dôjde k zrušeniu sankcií proti Bielorusku od januára budúceho roka; toto rozhodnutie sa ale bude týkať len ľudí sankcionovaných z politických dôvodov, nie osôb uznaných za vinných z činov násilnej povahy.
