Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V novembri 2017 sa Európsky parlament a Rada EÚ v rámci rokovaní o rozpočte rozhodli uložiť do rezervy 70 miliónov eur z predvstupových fondov pre Turecko.
Autor TASR
Štrasburg/Bratislava 3. októbra (TASR) – Zrušenie finančnej pomoci pre Turecko bolo reakciou Európskeho parlamentu (EP) na nedostatočný pokrok v napĺňaní podmienok v oblasti predvstupových rokovaní. Europoslanci tak reagovali na stav, ktorý bol aktuálny najmä na prelome rokov 2017 a 2018. Pre TASR to uviedla analytička portálu euractiv.sk Lucia Yar.
"Súčasná situácia po zmene režimu v krajine sa na osi Ankara-Brusel čiastočne mení, najmä zo strany Turecka. Hlasná antizápadná rétorika prezidenta a predstaviteľov krajiny ustáva. Súvisí to najmä s dvoma zásadnými momentmi domáceho vývoja v Turecku. Po prvé, systém v krajine sa aj vďaka silnému tlaku vlády na médiá a občiansku spoločnosť, ale aj iným represiám, ktoré boli rovnako jeho súčasťou, podarilo zmeniť. V Turecku je jedinou a nespochybniteľnou osobnosťou na čele krajiny prezident Recep Tayyip Erdogan a novým elementom je aj to, že túto pozíciu dnes nespochybňuje ani opozícia, ktorá sa po prvýkrát ocitla v uznanej menšine. Domáci odpor teda ustal," konštatovala analytička.
Druhým zásadným momentom je podľa nej to, že krajina od leta bojuje s intenzívnou menovou a finančnou krízou, pre ktorej riešenie je zahraničná pomoc kľúčová. "Pôžička od Medzinárodného menového fondu, ktorú mnohí ekonómovia navrhovali, sa v miestnej vláde nestretla s pochopením. Pri súčasnej konštelácii vzťahov medzi Washingtonom a Ankarou by takýto krok bolo navyše ťažké pred domácimi podporovateľmi obhájiť. Získať významnejšie investície z Európy či priamo Nemecka - kde nielenže žijú viac ako tri milióny Turkov, ale kde sa vláda pohráva s myšlienkou finančnej alebo investičnej pomoci Turecku - by v Turecku bolo jednoduchšie vysvetliť," vysvetlila Yar.
Navyše poukázala na nedávne výroky tureckého prezidenta, ktorými Erdogan naznačil, že vzťah s Európou sa pomaly zlepšuje a Turecko chce splniť posledných šesť kritérií, ktoré by umožnili liberalizáciu víz s Európskou úniou. Posunúť sa chce aj vo vyjednávaniach o colnej únii.
"Tieto zložky teda naznačujú, že ľady sa medzi Ankarou a Bruselom môžu pohnúť, minimálne sa o to teraz bude snažiť Turecko," uviedla. Domnieva sa však, že naďalej bude trecou plochou medzi stranami otázka ľudských práv a dodržiavanie demokratických princípov, za ktoré Brusel neustále Ankaru kritizuje. "Tá zase Únii vyčíta nedostatočné pochopenie ráznych krokov v 'boji proti teroristickým skupinám'. Najmä Únia ale musí pochopiť, že najbližšie mesiace akéhokoľvek rozširovania spolupráce s Tureckom sa budú posúvať od témy utečencov, ktorých Turci prichýlili - za čo bola Európa príliš ústupčivá - na ekonomickú rovinu. No ani na tejto úrovni EÚ nesmie zabúdať na vlastné, európske hodnoty," uzavrela Lucia Yar.
V novembri 2017 sa Európsky parlament a Rada EÚ v rámci rokovaní o rozpočte rozhodli uložiť do rezervy 70 miliónov eur z predvstupových fondov pre Turecko. Výročná správa Európskej komisie o Turecku, ktorá bola zverejnená 17. apríla, však dospela k záveru, že "Turecko sa výrazne odklonilo od Európskej únie, najmä v oblastiach právneho štátu a základných práv a oslabením účinných kontrol a rovnováhy v politickom systéme".
Poslanci EP sa preto v utorok rozhodli zrušiť finančnú pomoc. Správu podporilo 544 poslancov, 28 boli proti a 74 sa zdržalo hlasovania. Podporili tak návrh opravného rozpočtu, v ktorom eurokomisia navrhuje presunúť 70 miliónov eur vyčlenených pre Turecko na posilnenie nástroja európskeho susedstva.
Osobitná spravodajkyňa Monika Himpánová
"Súčasná situácia po zmene režimu v krajine sa na osi Ankara-Brusel čiastočne mení, najmä zo strany Turecka. Hlasná antizápadná rétorika prezidenta a predstaviteľov krajiny ustáva. Súvisí to najmä s dvoma zásadnými momentmi domáceho vývoja v Turecku. Po prvé, systém v krajine sa aj vďaka silnému tlaku vlády na médiá a občiansku spoločnosť, ale aj iným represiám, ktoré boli rovnako jeho súčasťou, podarilo zmeniť. V Turecku je jedinou a nespochybniteľnou osobnosťou na čele krajiny prezident Recep Tayyip Erdogan a novým elementom je aj to, že túto pozíciu dnes nespochybňuje ani opozícia, ktorá sa po prvýkrát ocitla v uznanej menšine. Domáci odpor teda ustal," konštatovala analytička.
Druhým zásadným momentom je podľa nej to, že krajina od leta bojuje s intenzívnou menovou a finančnou krízou, pre ktorej riešenie je zahraničná pomoc kľúčová. "Pôžička od Medzinárodného menového fondu, ktorú mnohí ekonómovia navrhovali, sa v miestnej vláde nestretla s pochopením. Pri súčasnej konštelácii vzťahov medzi Washingtonom a Ankarou by takýto krok bolo navyše ťažké pred domácimi podporovateľmi obhájiť. Získať významnejšie investície z Európy či priamo Nemecka - kde nielenže žijú viac ako tri milióny Turkov, ale kde sa vláda pohráva s myšlienkou finančnej alebo investičnej pomoci Turecku - by v Turecku bolo jednoduchšie vysvetliť," vysvetlila Yar.
Navyše poukázala na nedávne výroky tureckého prezidenta, ktorými Erdogan naznačil, že vzťah s Európou sa pomaly zlepšuje a Turecko chce splniť posledných šesť kritérií, ktoré by umožnili liberalizáciu víz s Európskou úniou. Posunúť sa chce aj vo vyjednávaniach o colnej únii.
"Tieto zložky teda naznačujú, že ľady sa medzi Ankarou a Bruselom môžu pohnúť, minimálne sa o to teraz bude snažiť Turecko," uviedla. Domnieva sa však, že naďalej bude trecou plochou medzi stranami otázka ľudských práv a dodržiavanie demokratických princípov, za ktoré Brusel neustále Ankaru kritizuje. "Tá zase Únii vyčíta nedostatočné pochopenie ráznych krokov v 'boji proti teroristickým skupinám'. Najmä Únia ale musí pochopiť, že najbližšie mesiace akéhokoľvek rozširovania spolupráce s Tureckom sa budú posúvať od témy utečencov, ktorých Turci prichýlili - za čo bola Európa príliš ústupčivá - na ekonomickú rovinu. No ani na tejto úrovni EÚ nesmie zabúdať na vlastné, európske hodnoty," uzavrela Lucia Yar.
V novembri 2017 sa Európsky parlament a Rada EÚ v rámci rokovaní o rozpočte rozhodli uložiť do rezervy 70 miliónov eur z predvstupových fondov pre Turecko. Výročná správa Európskej komisie o Turecku, ktorá bola zverejnená 17. apríla, však dospela k záveru, že "Turecko sa výrazne odklonilo od Európskej únie, najmä v oblastiach právneho štátu a základných práv a oslabením účinných kontrol a rovnováhy v politickom systéme".
Poslanci EP sa preto v utorok rozhodli zrušiť finančnú pomoc. Správu podporilo 544 poslancov, 28 boli proti a 74 sa zdržalo hlasovania. Podporili tak návrh opravného rozpočtu, v ktorom eurokomisia navrhuje presunúť 70 miliónov eur vyčlenených pre Turecko na posilnenie nástroja európskeho susedstva.
Osobitná spravodajkyňa Monika Himpánová
