Bratislava/Olomouc 30. októbra (TASR) - Kandidát Demokratickej strany v prezidentských voľbách v USA spravidla oslovuje mestských voličov, zatiaľ čo ten republikánsky ľudí žijúcich na vidieku či predmestiach. Zároveň však platí, že v niektorých amerických štátoch bohatší ľudia volia republikánov a v iných zase demokratov. V rozhovore pre TASR to povedal Jakub Lysek, politológ z Univerzity Palackého v Olomouci.

Vo voľbách podľa Lyska záleží okrem iného aj na geografickej oblasti: či je volič zo stredozápadu, z východného alebo západného pobrežia USA. Stredozápad je tradične republikánsky a štáty Nového Anglicka alebo aj tie na tichomorskom pobreží zas volia demokratov.

Z hľadiska demografie majú demokrati vo všeobecnosti väčšiu podporu medzi ženami a menšinami, hoci dnes je podľa neho problematické takto o Afroameričanoch, Hispáncoch či Aziatoch hovoriť vzhľadom na ich značný podiel v populácii. Naopak, republikáni oslovujú skôr belošské obyvateľstvo, no nie výlučne - a opäť to závisí od toho-ktorého štátu.

Český politológ podotýka, že Trump dokáže osloviť každú demografickú skupinu inou témou. Veriacich Afroameričanov napríklad zaujme svojimi postojmi v otázke interrupcií. Na mužov z národnostných menšín zase zapôsobí svojím "machistickým" štýlom, ktorý je podľa Lyska typický pre hispánsku aj černošskú komunitu. Volebné výsledky u menšín tak bude podľa jeho slov zaujímavé sledovať.

Ako podotkol, Spojené štáty sú príliš polarizované a vo voľbe prezidenta 5. novembra rozhodnú takzvané swing states, kde sú jednotlivé segmenty spoločnosti vyrovnané a bude tam podľa neho záležať na každom hlase. Do tejto skupiny v súčasnosti patrí sedem štátov: Arizona, Georgia, Michigan, Nevada, Pensylvánia, Severná Karolína a Wisconsin.

Demokratická kandidátka a terajšia viceprezidentka USA Kamala Harrisová a republikánsky exprezident Donald Trump v týchto štátoch podľa najnovších prieskumov vedú veľmi tesný súboj. V oboch predošlých prezidentských voľbách v roku 2016 aj 2020 však prieskumy podporu Trumpa podcenili.

V niektorých amerických štátoch prebieha už niekoľko dní pred voľbami tzv. predčasné hlasovanie. Ľudia majú možnosť hlasovať za svojho kandidáta poštou alebo osobne, ako to spravil už napríklad aj súčasný prezident Joe Biden.

Lysek je presvedčený, že voľba poštou nič neovplyvní, a považuje ju len za formalitu. "Je mýtus myslieť si, že hlasovanie poštou niečo zmení; v niektorých štátoch sa takýmto spôsobom volí už 200 rokov," poznamenal pre TASR. Podľa neho navyše republikáni tento rok proti hlasovaniu poštou nijako zvlášť nebojujú.

"Pred štyrmi rokmi voľbu poštou spolitizoval Donald Trump, ktorý asi úprimne netušil, ako hlasovanie funguje. Asi si myslel, že keď zavolá guvernérovi Georgie Brianovi Kempovi, tak mu nájde nejaké stratené hlasy. Preto začal konšpirovať proti hlasovaniu poštou a cez dezinformačné weby sa to dostalo aj k nám do Česka a na Slovensko," uzavrel Lysek.