Brusel/Štrasburg 13. mája (TASR) - Vyšetrovaním používania a zneužívania špionážnych softvérov na území Európy by sa mali do väčšej miery zaoberať aj inštitúcie Európskej únie. Uviedol to v rozhovore pre TASR poľský senátor Marcin Bosacki, ktorý je od januára tohto roka predsedom senátneho vyšetrovacieho výboru pre program Pegasus používaný poľskou vládou.

Bosacki to uviedol počas májového plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu, kde prišiel na pozvanie Európskej ľudovej strany (EPP), aby sa stretol s členmi novovzniknutého Vyšetrovacieho výboru EP na prešetrenie používania softvéru Pegasus a rovnomenného špionážneho softvéru. Nový výbor europarlamentu bol vytvorený v apríli a jeho členom aj slovenský europoslanec Vladimír Bilčík (SPOLU).

Poľský senátor patrí medzi tých politikov v Európe, ktorí upozorňujú, že na vyšetrovaní zneužívania softvéru Pegasus by sa mali viac a hlbšie angažovať aj štruktúry EÚ a nielen členské krajiny Únie.

"Európske inštitúcie sa musia zaoberať týmto problémom už aj preto, že viaceré vlády členských krajín sa tým zaoberať nechcú," uviedol. Dodal, že je to aj prípad Poľska, kde jediný vyšetrujúci výbor bol zriadený v Senáte, ktorý je podľa neho pod kontrolou "demokratických síl" a nie pod vplyvom vládnej strany Právo a spravodlivosť.

Skonštatoval, že výbor, ktorému šéfuje od januára tohto roku, dokázal, že mnohé z obetí softvéru Pegasus boli kritikmi poľskej pravicovej konzervatívnej vlády. "Nie vždy to boli politickí súperi vlády, boli to aj prokurátori, právnici, šéf poľnohospodárskej odborovej centrály či predseda združenia zamestnávateľov," opísal situáciu.

Pozvanie do EP prijal aj preto, že výbor zriadený poľským Senátom chce užšie spolupracovať s výborom, ktorý europarlament zriadil v apríli. To podľa neho poskytne širšiu perspektívu pre vyšetrovanie problémov spojených so špionážnymi softvérmi v Európe ako takej a na druhej strane pomôže vytvárať na národnej aj na únijnej úrovni nové právne normy, ktoré umožnia kontrolovať tajné služby lepšie ako doteraz.

Na otázku TASR, či jeho výbor má informácie o zneužívaní tohto softvéru aj v iných krajinách EÚ, Bosacki uviedol, že takéto údaje má hlavne o Maďarsku. Predpokladá, že poľská vláda odkúpila tento softvér od Izraela v roku 2017 za pomoci maďarskej vlády pod kontrolou Viktora Orbána. Dodal, že správy z posledných mesiacov o zneužívaní softvéru Pegasus proti vysokopostaveným politikom v Španielsku či proti niektorým členom Európskej komisie sú "alarmujúce".

Europoslanci sa na plenárnom zasadnutí EP zaoberali tiež otázkou etických noriem pre používanie umelej inteligencie. Bosacki aj tu vidí prepojenie na softvéry ako Pegasus, ktorý nie je iba "jednoduchý sledovací, špionážny program, ale dokáže vytvárať nové dáta a odkazy".

Pripomenul prípad poľského senátora Krzysztofa Brejzu, ktorý bol v roku 2019 lídrom volebnej kampane opozičnej strany Občianska platforma. Tvrdí, že jeho textové správy cez softvér Pegasus zneužila štátna propaganda. Brejza dokázal, že ním písané správy sa líšili od vládou šírených správ s jeho menom, ktoré boli upravené tak, že jedna správa bola umelo poskladaná z dvoch-troch pravých správ, aby vytvorila falošné politické posolstvo. "Toto musíme vnímať ako nástroj, ako zbraň. Takéto moderné a vysoko rozvinuté zbrane používané v kybernetickej vojne musia byť slobodnou spoločnosťou kontrolované," odkázal Bosacki.

spravodajca TASR Jaromír Novak