Atény 25. januára (TASR) - Piatkové ratifikovanie dohody o zmene názvu Macedónska na Republiku Severné Macedónsko poslancami gréckeho parlamentu prinesie so sebou viacero opatrení v administratívnej oblasti i každodennom živote. Názvoslovnú zmenu už predtým odobril aj macedónsky parlament.

Jednou z príčin dlhodobých sporov medzi Aténami a Skopje boli obavy Grécka, že sa Macedónsko usilovalo privlastniť si dedičstvo Alexandra Veľkého (Macedónskeho), jedného z najväčších dobyvateľov histórie, ktorý je v súčasnosti pre väčšinu Grékov hrdinskou postavou, informovala tlačová agentúra AFP.

Predchádzajúce nacionalistické vlády v Skopje dali vztýčiť gigantické sochy Alexandra a jeho otca Filipa či nechali pripraviť knihy, ktoré zahmlievali grécku identitu starovekých Macedónčanov.

Na základe dohody podpísanej minulý rok v júni pri Prespanskom jazere na grécko-macedónskom pomedzí zostanú tieto monumenty na svojom mieste, avšak Skopje ich bude musieť zaopatriť tabuľkami vysvetľujúcimi ich helénsky (starogrécky) pôvod.

Macedónske úrady budú tiež musieť odstrániť všetky verejné zobrazenia Verginského slnka, starovekého symbolu spájaného s Alexandrovou rodinou, ktorý do roku 1995 zdobil prvú štátnu zástavu nezávislého Macedónska.

Dohoda sa nezmieňuje o súčasnej modifikovanej macedónskej vlajke, ktorá znázorňuje štylizované žlté slnko na červenom pozadí len s ôsmimi lúčmi; Verginské slnko ich malo 16.

Štátna príslušnosť obyvateľov premenovaného štátu zostane "macedónska". Grécka strana však bude musieť prikročiť k istým úpravám, keďže za uplynulých 27 rokov nazývala týchto obyvateľov "Skopjanmi", pripomína AFP.

Oficiálne cestovné doklady budú odteraz uvádzať štátnu príslušnosť "macedónska/obyvateľ Republiky Severné Macedónsko". Úradný jazyk, ktorý je podľa Grékov bulharským dialektom, bude takisto evidovaný ako macedónsky. Medzinárodný kód pre evidenčné čísla vozidiel sa zmení na NM alebo NMK, avšak na iné účely vrátane športových zostane MK a MKD.

Zložitejšia výzva spočíva v ustanovení spoločnej politiky označovania miestnych produktov, z ktorých niektoré už desaťročia nesú v gréckej provincii Makedoniá názov "macedónsky". Týka sa to macedónskeho vína či macedónskej chalvy - cukrovinky tureckého pôvodu obľúbenej na oboch stranách hranice.

Na základe dohody sa Atény aj Skopje zaviazali "povzbudiť" svoje obchodné spoločenstvá, aby "dosiahli obojstranne akceptovateľné riešenia" problému chránených názvov. Tento proces však zrejme bude trvať roky.

Územie Republiky Severné Macedónsko prešlo rukami Rimanov, Byzantíncov, Bulharov, Srbov a Osmanov, pričom sa na začiatku 20. storočia stalo "taviacim kotlom" viacerých kultúr.

Po balkánskych vojnách (1912-13) sa pôvodne nazývalo Južné Srbsko a Vardarská bánovina, neskôr sa stalo jednou zo šiestich republík juhoslovanskej federácie vytvorenej Josipom Titom.

Keď sa v roku 1991 Macedónska socialistická republika odtrhla od rozpadávajúcej sa Juhoslávie, ponechala si názov Macedónska republika, čo vyvolalo spory so susedným Gréckom.

Grécko nesúhlasilo s názvom Macedónsko (Makedonija), pretože sa zhodoval s názvom jeho regiónu Makedoniá. Atény sa obávali možných územných nárokov zo strany Skopje. Macedónsko so súhlasom gréckej strany dočasne používalo názov Bývalá juhoslovanská republika Macedónsko (FYROM), pod ktorým túto krajinu v roku 1993 prijali aj do Organizácie Spojených národov.