Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 23. december 2024Meniny má Nadežda
< sekcia Zahraničie

Macron ako prvý francúzsky prezident navštívil Mongolsko

Francúzsky prezident Emmanuel Macron, archívne foto. Foto: TASR/AP

Mongolsko, rozľahlá severoázijská krajina, je v uplynulých rokoch predmetom čoraz väčšieho strategického záujmu Spojených štátov v súvislosti so zabránením vzostupu Číny.

Ulanbátar 21. mája (TASR) - Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu absolvoval krátku, ale symbolickú návštevu Mongolska. Išlo o vôbec prvú cestu francúzskej hlavy štátu do tejto ázijskej krajiny, nachádzajúcej sa medzi Čínou a Ruskom. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.

Macrona po pristátí v hlavnom meste Ulanbátar privítala tradičná mongolská čestná stráž. Prezident sa následne zúčastnil na recepcii na Süchbátarovom námestí, kde sa nachádza socha revolučného hrdinu Damdina Süchbátara a pamätník dobyvateľa Čingischána, zjednotiteľa mongolských kmeňov.

Macron sa v Ulanbátare zastavil na spiatočnej ceste zo summitu skupiny G7, ktorý sa počas víkendu konal v japonskej Hirošime aj za účasti ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Francúzsko od ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zintenzívnilo diplomatické kontakty s krajinami, ktoré ju výslovne neodsúdili; medzi ne patrí aj Mongolsko.

Macron absolvoval štátnu večeru v Čingischánovom múzeu. Táto inštitúcia zapožičia časť svojej zbierky Historickému múzeu v Nantes v západnom Francúzsku za účelom výstavy, ktorej otvorenie je naplánované na október.

Mongolsko sa snaží "diverzifikovať svoje partnerstvá, aby bolo silnejšie a schopné rokovať so svojimi veľkými susedmi - Ruskom a Čínou", uviedol zdroj z Elyzejského paláca. Paríž sa snaží "uvoľniť tlak vyvíjaný na susedov Ruska" a poskytnúť im možnosť voľby, dodal ten istý nemenovaný zdroj.

Mongolsko, rozľahlá severoázijská krajina, je v uplynulých rokoch predmetom čoraz väčšieho strategického záujmu Spojených štátov v súvislosti so zabránením vzostupu Číny.

Osemdesiatšesť percent celkového mongolského vývozu smeruje do Číny, pričom polovicu z neho tvorí uhlie.

Mongolsko zápasí s politickou nestabilitou od prijatia svojej prvej demokratickej ústavy v roku 1992, keď sa vymanilo zo záujmovej sféry bývalého Sovietskeho zväzu.