Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predseda vlády SR Robert Fico sa po prvý raz ujal premiérskeho kresla v roku 2006 vo veku 42 rokov.
Autor TASR
Brusel 8. mája (TASR) - Centrista Emmanuel Macron sa vo veku 39 rokov stal ôsmym priamo zvoleným prezidentom Francúzska a najmladšou hlavou štátu v histórii republiky. Už táto skutočnosť ho zapíše do dejín, v Európe však nie je prvým a ani najmladším lídrom, ktorý preberá do svojich rúk osud svojej krajiny.
Belgický denník La Libre Belgique dnes v tejto súvislosti pripomenul, že Macron patrí do skupiny politikov, ktorí sa v relatívne nízkom veku dostali na vrchol politickej moci.
V Európe sa v roku 2014 v rovnakom veku 39 rokov stal premiérom Talianska Matteo Renzi. Prvenstvo zrejme patrí súčasnému estónskemu premiérovi Taavimu Roivasovi, ktorý sa v roku 2014 stal šéfom vlády vo veku 34 rokov. Podobný úspech zaznamenal v roku 1998 maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý mal vtedy 35 rokov. Ako 35-ročná v roku 1988 prevzala moc do svojich rúk aj pakistanská premiérka Bénazír Bhuttová (zavraždená v decembri 2007).
Fínska história pamätá na svojho najmladšieho premiéra, ktorým sa v roku 1991 vo veku 36 rokov stal nielen najmladším lídrom vo Fínsku, ale aj v celej Európe.
Vo veku 40 rokov sa stal gréckym premiérom Alexis Tsipras (2015), o tri roky skôr v rovnakom veku získal premiérske kreslo v Rumunsku Victor Ponta. Predseda vlády SR Robert Fico sa po prvý raz ujal premiérskeho kresla v roku 2006 vo veku 42 rokov.
Z ďalších mladých svetových lídrov treba spomenúť Johna F. Kennedyho, ktorý sa v roku 1961 stal 35. prezidentom Spojených štátov vo veku 43 rokov (zavraždený v novembri 1963). V rovnakom veku sa v roku 1997 stal predsedom vlády Spojeného kráľovstva labourista Tony Blair a neskôr v roku 2010 aj konzervatívec David Cameron. V roku 2015 sa Justin Trudeau ako 43-ročný ujal vedenia kanadskej vlády a aj predseda vlády Českej republiky Bohuslav Sobotka sa do tejto funkcie dostal rovnako vo veku 43 rokov.
Belgický denník La Libre Belgique dnes v tejto súvislosti pripomenul, že Macron patrí do skupiny politikov, ktorí sa v relatívne nízkom veku dostali na vrchol politickej moci.
V Európe sa v roku 2014 v rovnakom veku 39 rokov stal premiérom Talianska Matteo Renzi. Prvenstvo zrejme patrí súčasnému estónskemu premiérovi Taavimu Roivasovi, ktorý sa v roku 2014 stal šéfom vlády vo veku 34 rokov. Podobný úspech zaznamenal v roku 1998 maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý mal vtedy 35 rokov. Ako 35-ročná v roku 1988 prevzala moc do svojich rúk aj pakistanská premiérka Bénazír Bhuttová (zavraždená v decembri 2007).
Fínska história pamätá na svojho najmladšieho premiéra, ktorým sa v roku 1991 vo veku 36 rokov stal nielen najmladším lídrom vo Fínsku, ale aj v celej Európe.
Vo veku 40 rokov sa stal gréckym premiérom Alexis Tsipras (2015), o tri roky skôr v rovnakom veku získal premiérske kreslo v Rumunsku Victor Ponta. Predseda vlády SR Robert Fico sa po prvý raz ujal premiérskeho kresla v roku 2006 vo veku 42 rokov.
Z ďalších mladých svetových lídrov treba spomenúť Johna F. Kennedyho, ktorý sa v roku 1961 stal 35. prezidentom Spojených štátov vo veku 43 rokov (zavraždený v novembri 1963). V rovnakom veku sa v roku 1997 stal predsedom vlády Spojeného kráľovstva labourista Tony Blair a neskôr v roku 2010 aj konzervatívec David Cameron. V roku 2015 sa Justin Trudeau ako 43-ročný ujal vedenia kanadskej vlády a aj predseda vlády Českej republiky Bohuslav Sobotka sa do tejto funkcie dostal rovnako vo veku 43 rokov.
