Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Macronova ostrá kritika prišla len deň po rezignácii dezignovaného libanonského premiéra Mustafá Abída z funkcie.
Autor TASR
Paríž 28. septembra (TASR) - Francúzsky prezident Emmanuel Macron varoval, že neschopnosť libanonských politických strán vyriešiť svoje názorové rozdiely môže vyústiť do občianskej vojny. Najkritickejší bol v nedeľňajšom vyjadrení voči hnutiu Hizballáh, informovala agentúra AP.
Po augustovom výbuchu v libanonskej metropole Bejrút, ktorý si vyžiadal 191 obetí a spôsobil rozsiahle materiálne škody, sa francúzsky prezident podujal pomôcť postaviť libanonskú ekonomiku na nohy a rozptýliť silný hnev verejnosti. Macron od výbuchu navštívil Libanon dvakrát a pokúšal sa nájsť medzi politikmi fungujúcu dohodu na vzniku reformne orientovanej vlády - a varoval, že zastaví peniaze na ozdravenie krajiny od darcov, ak nenastane v tejto otázke pokrok. Macron čelí aj kritike, že jeho návštevy sú prejavom neokolonializmu, komentuje AP.
Macronova ostrá kritika prišla len deň po rezignácii dezignovaného libanonského premiéra Mustafá Abída z funkcie. Napriek tomu francúzsky prezident uviedol, že zatiaľ neuvažuje nad uvalením sankcií voči tejto alebo hocijakej inej krajine, ktorá bola v minulosti francúzskym protektorátom.
"Hanbím sa za politických lídrov Libanonu. Hanbím," zopakoval Macron na nedeľňajšej tlačovej konferencii.
Obvinil libanonských politikov z "kolektívnej zrady" a z rozhodnutia "uprednostniť svoje politické individuálne záujmy pred záujmami krajiny", ktoré môže viesť ku "kríze, ktorá by nebola len politickou krízou, ale viedla k riziku občianskej vojny".
Hizballáh a Amal - dve hlavné šiitské strany v libanonskom parlamente - trvali na ponechaní si ministerstva financií a na vymenovaní všetkých šiitských ministrov v novom kabinete. Dezignovaný premiér Mustafá Abíd im odmietol vyhovieť a následne odstúpil z funkcie. Tento krok opakovane oddialil zahraničnú pomoc pre krajinu, píše AP.
Macron ďalej požadoval od Hizballáhu vysvetlenie, či je demokratickým politickým hnutím, protiizraelskými milíciami alebo nástrojom Iránu. Kritizoval však celú libanonskú vládu.
"Toto je ich zlyhanie. Neberiem to na seba. Urobil som najviac, čo som mohol," uviedol Macron.
Zopakoval, že koncom októbra sa odohrá medzinárodná konferencia s cieľom dodať humanitárnu pomoc tým mimovládnym organizáciám a agentúram OSN, ktoré pracujú na obnove Bejrútu po výbuchoch, avšak nie libanonskej vláde.
Po augustovom výbuchu v libanonskej metropole Bejrút, ktorý si vyžiadal 191 obetí a spôsobil rozsiahle materiálne škody, sa francúzsky prezident podujal pomôcť postaviť libanonskú ekonomiku na nohy a rozptýliť silný hnev verejnosti. Macron od výbuchu navštívil Libanon dvakrát a pokúšal sa nájsť medzi politikmi fungujúcu dohodu na vzniku reformne orientovanej vlády - a varoval, že zastaví peniaze na ozdravenie krajiny od darcov, ak nenastane v tejto otázke pokrok. Macron čelí aj kritike, že jeho návštevy sú prejavom neokolonializmu, komentuje AP.
Macronova ostrá kritika prišla len deň po rezignácii dezignovaného libanonského premiéra Mustafá Abída z funkcie. Napriek tomu francúzsky prezident uviedol, že zatiaľ neuvažuje nad uvalením sankcií voči tejto alebo hocijakej inej krajine, ktorá bola v minulosti francúzskym protektorátom.
"Hanbím sa za politických lídrov Libanonu. Hanbím," zopakoval Macron na nedeľňajšej tlačovej konferencii.
Obvinil libanonských politikov z "kolektívnej zrady" a z rozhodnutia "uprednostniť svoje politické individuálne záujmy pred záujmami krajiny", ktoré môže viesť ku "kríze, ktorá by nebola len politickou krízou, ale viedla k riziku občianskej vojny".
Hizballáh a Amal - dve hlavné šiitské strany v libanonskom parlamente - trvali na ponechaní si ministerstva financií a na vymenovaní všetkých šiitských ministrov v novom kabinete. Dezignovaný premiér Mustafá Abíd im odmietol vyhovieť a následne odstúpil z funkcie. Tento krok opakovane oddialil zahraničnú pomoc pre krajinu, píše AP.
Macron ďalej požadoval od Hizballáhu vysvetlenie, či je demokratickým politickým hnutím, protiizraelskými milíciami alebo nástrojom Iránu. Kritizoval však celú libanonskú vládu.
"Toto je ich zlyhanie. Neberiem to na seba. Urobil som najviac, čo som mohol," uviedol Macron.
Zopakoval, že koncom októbra sa odohrá medzinárodná konferencia s cieľom dodať humanitárnu pomoc tým mimovládnym organizáciám a agentúram OSN, ktoré pracujú na obnove Bejrútu po výbuchoch, avšak nie libanonskej vláde.
