Voliči krajnej pravice sú v súčasnosti rozdelení medzi dvoch kandidátov, Marine Le Penovú a Érica Zemmoura, za ktorými nasleduje konzervatívna kandidátka Valérie Pécressová.
Autor TASR
Paríž 23. februára (TASR) - Francúzsky prezident Emmanuel Macron spustí kampaň za znovuzvolenie 5. marca a prvý míting bude mať v meste Marseille. Tlačovej agentúre AFP to v stredu povedali tri zdroje z Macronovej centristickej strany Republika v pohybe (LREM).
Prieskumy verejnej mienky pravidelne naznačujú, že Macron, ktorý má oficiálne oznámiť svoju kandidatúru na prezidenta na budúci týždeň, bude mať pravdepodobne v prvom kole hlasovania 10. apríla najlepší výsledok.
Prieskumy však tiež naznačujú, že ani zďaleka nemožno predpovedať, že v druhom kole hlasovania o dva týždne má isté zvolenie na druhé päťročné funkčné obdobie – Macron totiž čelí silnej opozícii krajne pravicových strán.
Voliči krajnej pravice sú v súčasnosti rozdelení medzi dvoch kandidátov, Marine Le Penovú a Érica Zemmoura, za ktorými nasleduje konzervatívna kandidátka Valérie Pécressová.
Macron, bývalý investičný bankár a minister hospodárstva za socialistického prezidenta Francoisa Hollanda, sa dostal k moci v roku 2017 ako kandidát outsider, ktorý "nezastupoval pravicu ani ľavicu" a sľuboval rozsiahle reformy, ktoré výrazne zmenia francúzsku ekonomiku.
Po nástupe do prezidentského úradu rýchlo znížil dane a uvoľnil zákony platné pre pracovný trh – snažil sa tak povzbudiť hospodársky rast. Presadil aj reformu štátom vlastnenej železničnej spoločnosti SNCF, napriek ostrému odporu zamestnaneckých odborov.
Vyvolal hnev tiež svojou politikou označovanou niektorými za politiku v prospech bohatých a tiež zvýšením cien paliva, čo malo vplyv predovšetkým na vidiek a malé mestá vo Francúzsku. Toto zvýšenie vyústilo do tvrdých protestov "žltých viest" v rokoch 2018 a 2019, ktoré donútili Macrona k sérii úľav pre domácnosti s nízkym príjmom.
Prieskumy verejnej mienky pravidelne naznačujú, že Macron, ktorý má oficiálne oznámiť svoju kandidatúru na prezidenta na budúci týždeň, bude mať pravdepodobne v prvom kole hlasovania 10. apríla najlepší výsledok.
Prieskumy však tiež naznačujú, že ani zďaleka nemožno predpovedať, že v druhom kole hlasovania o dva týždne má isté zvolenie na druhé päťročné funkčné obdobie – Macron totiž čelí silnej opozícii krajne pravicových strán.
Voliči krajnej pravice sú v súčasnosti rozdelení medzi dvoch kandidátov, Marine Le Penovú a Érica Zemmoura, za ktorými nasleduje konzervatívna kandidátka Valérie Pécressová.
Macron, bývalý investičný bankár a minister hospodárstva za socialistického prezidenta Francoisa Hollanda, sa dostal k moci v roku 2017 ako kandidát outsider, ktorý "nezastupoval pravicu ani ľavicu" a sľuboval rozsiahle reformy, ktoré výrazne zmenia francúzsku ekonomiku.
Po nástupe do prezidentského úradu rýchlo znížil dane a uvoľnil zákony platné pre pracovný trh – snažil sa tak povzbudiť hospodársky rast. Presadil aj reformu štátom vlastnenej železničnej spoločnosti SNCF, napriek ostrému odporu zamestnaneckých odborov.
Vyvolal hnev tiež svojou politikou označovanou niektorými za politiku v prospech bohatých a tiež zvýšením cien paliva, čo malo vplyv predovšetkým na vidiek a malé mestá vo Francúzsku. Toto zvýšenie vyústilo do tvrdých protestov "žltých viest" v rokoch 2018 a 2019, ktoré donútili Macrona k sérii úľav pre domácnosti s nízkym príjmom.