Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vzťah Korziky s pevninským Francúzskom je dlhodobým problémom pre francúzskych prezidentov.
Autor TASR
Bastia 7. februára (TASR) - Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu vyhlásil, že je prístupný myšlienke špecificky zmieniť Korziku vo francúzskej ústave. Odmietol však niekoľko ďalších kľúčových požiadaviek zo strany korzických nacionalistických lídrov ohľadom väčšej autonómie tohto ostrova.
Prezident podľa agentúry Reuters uviedol, že zmienkou o Korzike v najvyššej legislatíve Francúzska sa uzná jej identita a zároveň ju to ukotví v rámci Francúzskej republiky. Dodal, že ďalšie rokovania určia, čo to bude so sebou prinášať.
Macron počas svojej prvej návštevy Korziky v úrade šéfa Elyzejského paláca vyhlásil, že korzičtine nebude udelený štatút úradného jazyka a miestnym úradom nebude povolené vetovať nákup nehnuteľností na tomto najväčšom stredomorskom ostrove spadajúcom pod správu Francúzska.
Macron pricestoval na dvojdňovú návštevu Korziky v utorok. Jeho cesta sa koná v čase, keď tamojší nacionalisti výrazne posilnili svoje pozície a zvýšili svoj politický vplyv.
Vzťah Korziky s pevninským Francúzskom je dlhodobým problémom pre francúzskych prezidentov. Tamojší separatisti 40 rokov viedli ozbrojenú kampaň, ktorá zahŕňala útoky na policajné stanice či domy vo vlastníctve ľudí z francúzskej pevniny. V roku 2014 však korzickí separatisti zložili zbrane.
"Chcem, aby sme začali novú kapitolu v našej histórii. Prajem si, aby každý vo Francúzskej republike mal svoju identitu, svoju špecifickosť. Ale ak by tá mala predstavovať nepriateľstvo voči republike, potom ide o omyl, ktorý nemôžem akceptovať," povedal Macron korzickým predstaviteľom.
Korzika, rodisko Napoleona, sa stala súčasťou Francúzska v 18. storočí po tom, ako ju stáročia spravovala Janovská republika. Miestna kultúra obsahuje talianske prvky; aj tamojší jazyk je podobný taliančine. So svojimi 300.000 obyvateľmi prispieva Korzika do francúzskej ekonomiky len pol percentom.
Korzickí nacionalistickí lídri, ktorí boli zvolení vlani v decembri, požadujú okrem iného aj amnestiu pre Korzičanov väznených za násilie spáchané v rámci boja za nezávislosť ostrova. To však Macron odmieta.
Prezident podľa agentúry Reuters uviedol, že zmienkou o Korzike v najvyššej legislatíve Francúzska sa uzná jej identita a zároveň ju to ukotví v rámci Francúzskej republiky. Dodal, že ďalšie rokovania určia, čo to bude so sebou prinášať.
Macron počas svojej prvej návštevy Korziky v úrade šéfa Elyzejského paláca vyhlásil, že korzičtine nebude udelený štatút úradného jazyka a miestnym úradom nebude povolené vetovať nákup nehnuteľností na tomto najväčšom stredomorskom ostrove spadajúcom pod správu Francúzska.
Macron pricestoval na dvojdňovú návštevu Korziky v utorok. Jeho cesta sa koná v čase, keď tamojší nacionalisti výrazne posilnili svoje pozície a zvýšili svoj politický vplyv.
Vzťah Korziky s pevninským Francúzskom je dlhodobým problémom pre francúzskych prezidentov. Tamojší separatisti 40 rokov viedli ozbrojenú kampaň, ktorá zahŕňala útoky na policajné stanice či domy vo vlastníctve ľudí z francúzskej pevniny. V roku 2014 však korzickí separatisti zložili zbrane.
"Chcem, aby sme začali novú kapitolu v našej histórii. Prajem si, aby každý vo Francúzskej republike mal svoju identitu, svoju špecifickosť. Ale ak by tá mala predstavovať nepriateľstvo voči republike, potom ide o omyl, ktorý nemôžem akceptovať," povedal Macron korzickým predstaviteľom.
Korzika, rodisko Napoleona, sa stala súčasťou Francúzska v 18. storočí po tom, ako ju stáročia spravovala Janovská republika. Miestna kultúra obsahuje talianske prvky; aj tamojší jazyk je podobný taliančine. So svojimi 300.000 obyvateľmi prispieva Korzika do francúzskej ekonomiky len pol percentom.
Korzickí nacionalistickí lídri, ktorí boli zvolení vlani v decembri, požadujú okrem iného aj amnestiu pre Korzičanov väznených za násilie spáchané v rámci boja za nezávislosť ostrova. To však Macron odmieta.
