Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Medzinárodné jednotky prítomné v Rwande v rámci Pomocnej misie OSN v Rwande (UNAMIR) neboli schopné proti vraždeniu zasiahnuť: boli početne slabé a zle vybavené.
Autor TASR
Paríž 4. apríla (TASR) - Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa domnieva, že Francúzsko "so svojimi západnými a africkými spojencami" mohlo v roku 1994 "zastaviť genocídu" v Rwande, ale nebola na to vôľa.
Ako vo štvrtok informoval Elyzejský palác, Macron to uviedol vo videopríhovore, ktorý vznikol pri príležitosti 30. výročia začiatku masakier v Rwande. Príhovor bude zverejnený v nedeľu na sociálnych sieťach.
Macron už 27. mája 2021 počas návštevy v Kigali uznal zodpovednosť Francúzska za genocídu Tutsiov, ako ju konštatovala komisia historikov a výskumníkov pod vedením profesora Vincenta Duclerta. Povedal vtedy tiež, že len tí, ktorí prežili, môžu udeliť "dar odpustenia".
Macron sa však vtedy explicitne neospravedlnil a súčasný prezident Paul Kagame - vodca povstania Tutsiov, ktoré genocídu ukončilo - dlho trval na potrebe dôraznejšieho vyhlásenia.
Spomínaná komisia, ktorú zriadil Macron, dospela aj k záveru, že za vlády prezidenta Francoisa Mitteranda došlo v súvislosti s Rwandou k "zlyhaniu" Francúzska, pričom však dodala, že neexistujú dôkazy o spoluúčasti Paríža na vraždení.
Vo svojom najnovšom prejave k tejto téme Macron - podľa Elyzejského paláca - pripomenie najmä to, že keď sa začala fáza totálneho vyhladzovania Tutsiov, medzinárodné spoločenstvo malo historické skúsenosti so svedectvom genocídy v podobe holokaustu počas druhej svetovej vojny a masového vyvražďovania Arménov v osmanskom Turecku počas prvej svetovej vojny.
"Francúzsko, ktoré mohlo spolu so svojimi západnými a africkými spojencami genocídu zastaviť, však nemalo vôľu tak urobiť," uviedol Elyzejský palác podľa denníka Le Monde monitorovaného agentúrou TASR.
Macron vo svojom prejave opätovne potvrdí, že Francúzsko stojí na strane Rwandy a rwandského ľudu a ctí "pamiatku milióna detí, žien a mužov umučených pre to, že sa narodili ako Tutsiovia".
Zdôrazní aj význam povinnosti spomínať na tieto udalosti a komunikovať o nich aj prostredníctvom vzdelávania mladej generácie vo Francúzsku.
Francúzsky prezident dostal od rwandského prezidenta Kagameho pozvanie na podujatia spojené s 30. výročím genocídy, ale nezúčastní sa na nich - bude ho zastupovať minister zahraničných vecí Stéphane Séjourné a štátny tajomník pre vládnu politiku v oblasti morí Hervé Berville, ktorý sa narodil v Rwande, doplnila AFP.
Rwandská genocída predstavuje masové vraždenie, ku ktorému došlo v období od 6. apríla do 4. júla 1994. Pri masových vraždách zahynulo viac než 800.000 Tutsiov a umiernených Hutuov, ktorí boli masakrovaní militantnými skupinami Interahamwe a Impuzamugambi.
Medzinárodné jednotky prítomné v Rwande v rámci Pomocnej misie OSN v Rwande (UNAMIR) neboli schopné proti vraždeniu zasiahnuť: boli početne slabé a zle vybavené.
Vzhľadom na predchádzajúci neúspech mierovej misie v Somálsku nebola v OSN ani dostatočná politická vôľa na posilnenie misie UNAMIR a potrebné rozšírenie jej mandátu, o ktoré jej veliteľ, kanadský generálporučík Roméo Dallaire, žiadal niekoľko mesiacov pred masakrami, keďže bol svedkom ich prípravy.
Ako vo štvrtok informoval Elyzejský palác, Macron to uviedol vo videopríhovore, ktorý vznikol pri príležitosti 30. výročia začiatku masakier v Rwande. Príhovor bude zverejnený v nedeľu na sociálnych sieťach.
Macron už 27. mája 2021 počas návštevy v Kigali uznal zodpovednosť Francúzska za genocídu Tutsiov, ako ju konštatovala komisia historikov a výskumníkov pod vedením profesora Vincenta Duclerta. Povedal vtedy tiež, že len tí, ktorí prežili, môžu udeliť "dar odpustenia".
Macron sa však vtedy explicitne neospravedlnil a súčasný prezident Paul Kagame - vodca povstania Tutsiov, ktoré genocídu ukončilo - dlho trval na potrebe dôraznejšieho vyhlásenia.
Spomínaná komisia, ktorú zriadil Macron, dospela aj k záveru, že za vlády prezidenta Francoisa Mitteranda došlo v súvislosti s Rwandou k "zlyhaniu" Francúzska, pričom však dodala, že neexistujú dôkazy o spoluúčasti Paríža na vraždení.
Vo svojom najnovšom prejave k tejto téme Macron - podľa Elyzejského paláca - pripomenie najmä to, že keď sa začala fáza totálneho vyhladzovania Tutsiov, medzinárodné spoločenstvo malo historické skúsenosti so svedectvom genocídy v podobe holokaustu počas druhej svetovej vojny a masového vyvražďovania Arménov v osmanskom Turecku počas prvej svetovej vojny.
"Francúzsko, ktoré mohlo spolu so svojimi západnými a africkými spojencami genocídu zastaviť, však nemalo vôľu tak urobiť," uviedol Elyzejský palác podľa denníka Le Monde monitorovaného agentúrou TASR.
Macron vo svojom prejave opätovne potvrdí, že Francúzsko stojí na strane Rwandy a rwandského ľudu a ctí "pamiatku milióna detí, žien a mužov umučených pre to, že sa narodili ako Tutsiovia".
Zdôrazní aj význam povinnosti spomínať na tieto udalosti a komunikovať o nich aj prostredníctvom vzdelávania mladej generácie vo Francúzsku.
Francúzsky prezident dostal od rwandského prezidenta Kagameho pozvanie na podujatia spojené s 30. výročím genocídy, ale nezúčastní sa na nich - bude ho zastupovať minister zahraničných vecí Stéphane Séjourné a štátny tajomník pre vládnu politiku v oblasti morí Hervé Berville, ktorý sa narodil v Rwande, doplnila AFP.
Rwandská genocída predstavuje masové vraždenie, ku ktorému došlo v období od 6. apríla do 4. júla 1994. Pri masových vraždách zahynulo viac než 800.000 Tutsiov a umiernených Hutuov, ktorí boli masakrovaní militantnými skupinami Interahamwe a Impuzamugambi.
Medzinárodné jednotky prítomné v Rwande v rámci Pomocnej misie OSN v Rwande (UNAMIR) neboli schopné proti vraždeniu zasiahnuť: boli početne slabé a zle vybavené.
Vzhľadom na predchádzajúci neúspech mierovej misie v Somálsku nebola v OSN ani dostatočná politická vôľa na posilnenie misie UNAMIR a potrebné rozšírenie jej mandátu, o ktoré jej veliteľ, kanadský generálporučík Roméo Dallaire, žiadal niekoľko mesiacov pred masakrami, keďže bol svedkom ich prípravy.
