Paríž 9. marca (TASR) - Francúzsky prezident Emmanuel Macron rozhodol, že zjednoduší proces odtajnenia archívnych dokumentov do roku 1970, medzi ktorými sú aj archívy z čias vojny za nezávislosť Alžírska v rokoch 1954-62. V utorok o tom v Paríži informoval Elyzejský palác. Podľa denníka Le Monde toto nariadenie platí od stredy. Vedci ho vítajú.

Macron toto rozhodnutie prijal na základe správy historika Benjamina Storu, ktorého Elyzejský palác vlani poveril revíziou vzťahov medzi Francúzsko a Alžírskom a návrhom riešenia sporov ťahajúcich sa od koloniálnych čias.

Macronovo rozhodnutie bude v praxi znamenať, že archívne dokumenty už príslušné úrady nebudú odtajňovať po jednotlivých stranách - ako doteraz -, ale po celých spisových zložkách.

Tento prístup odtajňovania celých zložiek doteraz platil len pre dokumenty do roku 1954.

Teraz budú teda prístupnejšie i dokumenty o "novodobejších" dejinách, najmä o francúzskom pôsobení počas vojny v Alžírsku (1954-62), odkiaľ poslední vojaci odišli práve koncom roku 1970, uviedol v utorok denník Le Figaro.

Oznámenie z Elyzejského paláca prišlo týždeň po tom, čo Macron "v mene Francúzska" priznal, že právnik a vodca alžírskych nacionalistov Ali Boumendjel v roku 1957 nespáchal samovraždu, ale bol "mučený a potom zavraždený" francúzskou armádou.

Macron Storu vlani v júli poveril "vypracovaním súpisu pokroku dosiahnutého vo Francúzsku v súvislosti s kolonizáciou a alžírskou vojnou". V januári Elyzejský palác oznámil, že namiesto "pokánia či ospravedlnenia" za okupáciu Alžírska či osem rokov trvajúcu vojnu, ktorá ukončila 132 rokov francúzskej vlády, Macron prikročí k niekoľkým "symbolickým gestám" zameraným na podporu zmierenia.

Francúzsko obsadilo územie Alžírska v roku 1830 a považovalo túto oblasť za svoju integrálnu súčasť, nie za kolóniu. V Alžírsku sa usadili milióny Francúzov a veľa Alžírčanov sa presídlilo do Francúzska. Aj vzhľadom na to Francúzsko v rokoch 1954-62 bojovalo proti alžírskemu nacionalistickému hnutiu, aj keď v rovnakom čase nebolo proti vyhláseniu nezávislosti vo svojich kolóniách v západnej a strednej Afrike.

Francúzski historici odhadujú, že vo vojne za nezávislosť Alžírska zomrelo asi 400.000 Alžírčanov, vláda tohto severoafrického štátu hovorí dokonca o milióne obetí. Oficiálne pritom Francúzsko až do roku 1999 konflikt v Alžírsku vôbec neoznačovalo za vojnu: vo vládnych dokumentoch sa písalo o "operácii" na vymáhanie práva a poriadku.

Macron, ktorý je prvým prezidentom narodeným po skončení koloniálnej éry Francúzska, už vo februári 2017 počas kampane pred prezidentskými voľbami označil kolonializmus v Alžírsku za zločin proti ľudskosti.