FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Šesť opozičných strán sa oficiálne dohodlo, že vo všetkých 106 volebných okrskoch v krajine podporia jedného spoločného kandidáta.
Autor TASR
Budapešť 21. decembra (TASR) - Maďarské opozičné strany v snahe zosadiť vládnu stranu Fidesz premiéra Viktora Orbána pôjdu do volieb v roku 2022 so spoločným programom aj kandidátmi. V pondelok o tom informovala agentúra AP
Šesť opozičných strán sa v nedeľu oficiálne dohodlo, že vo všetkých 106 volebných okrskoch v krajine podporia jedného spoločného kandidáta. Zároveň predstavia spoločný volebný program a vyberú jedného kandidáta na premiéra, a to prostredníctvom tzv. primárok. Strany v spoločnom vyhlásení zdôraznili, že sa nezlučujú, iba v snahe dosiahnuť "zmenu éry" dávajú svoje názorové nezhody bokom.
Opozičná koalícia sa skladá zo šiestich najväčších opozičných strán z celého politického spektra. Predsedovia strán Demokratická koalícia (DK), Momentum, Maďarská socialistická strana (MSZP), Jobbik, Politika môže byť iná (LMP) a Dialóg (Párbeszéd) už v auguste avizovali, že do volieb v roku 2022 postavia spoločných kandidátov, aby tak porazili vládny blok Fidesz-KDNP.
"Maďarský ľud má prvú reálnu šancu zbaviť sa skorumpovanej a nečestnej vlády Fideszu," uviedli opozičné strany vo vyhlásení.
Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že opozičná stratégia môže fungovať, komentuje AP. Podľa novembrového prieskumu spoločnosti Publicus Research má šesť opozičných strán dovedna väčšiu podporu než samotný Fidesz, a to o štyri percentuálne body. Decembrový prieskum firmy Závecz Research zároveň ukazuje, že Orbánovu stranu podporuje 30 percent Maďarov, čo predstavuje oproti augustu pokles o šesť percentuálnych bodov.
K podobnej dohode dospela opozícia už pri komunálnych voľbách v roku 2019. Vďaka zjednoteniu sa jej vtedy podarilo získať viacero mandátov starostov, primátorov či poslancov samospráv. Na úkor Orbánovho kandidáta získala opozícia aj post starostu v hlavnom meste Budapešť i väčšinu kresiel v tamojšom mestskom zastupiteľstve. Vo väčšine maďarských miest i v župných samosprávach však komunálne voľby vyhral Fidesz.
Orbán je predsedom vlády nepretržite už od roku 2010. Tento post zastával aj v rokoch 1998-2002. Počas svojho druhého funkčného obdobia presadil spornú volebnú reformu, ktorá výrazne zvýhodňuje najsilnejšiu stranu, ktorou je momentálne Fidesz.
Šesť opozičných strán sa v nedeľu oficiálne dohodlo, že vo všetkých 106 volebných okrskoch v krajine podporia jedného spoločného kandidáta. Zároveň predstavia spoločný volebný program a vyberú jedného kandidáta na premiéra, a to prostredníctvom tzv. primárok. Strany v spoločnom vyhlásení zdôraznili, že sa nezlučujú, iba v snahe dosiahnuť "zmenu éry" dávajú svoje názorové nezhody bokom.
Opozičná koalícia sa skladá zo šiestich najväčších opozičných strán z celého politického spektra. Predsedovia strán Demokratická koalícia (DK), Momentum, Maďarská socialistická strana (MSZP), Jobbik, Politika môže byť iná (LMP) a Dialóg (Párbeszéd) už v auguste avizovali, že do volieb v roku 2022 postavia spoločných kandidátov, aby tak porazili vládny blok Fidesz-KDNP.
"Maďarský ľud má prvú reálnu šancu zbaviť sa skorumpovanej a nečestnej vlády Fideszu," uviedli opozičné strany vo vyhlásení.
Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že opozičná stratégia môže fungovať, komentuje AP. Podľa novembrového prieskumu spoločnosti Publicus Research má šesť opozičných strán dovedna väčšiu podporu než samotný Fidesz, a to o štyri percentuálne body. Decembrový prieskum firmy Závecz Research zároveň ukazuje, že Orbánovu stranu podporuje 30 percent Maďarov, čo predstavuje oproti augustu pokles o šesť percentuálnych bodov.
K podobnej dohode dospela opozícia už pri komunálnych voľbách v roku 2019. Vďaka zjednoteniu sa jej vtedy podarilo získať viacero mandátov starostov, primátorov či poslancov samospráv. Na úkor Orbánovho kandidáta získala opozícia aj post starostu v hlavnom meste Budapešť i väčšinu kresiel v tamojšom mestskom zastupiteľstve. Vo väčšine maďarských miest i v župných samosprávach však komunálne voľby vyhral Fidesz.
Orbán je predsedom vlády nepretržite už od roku 2010. Tento post zastával aj v rokoch 1998-2002. Počas svojho druhého funkčného obdobia presadil spornú volebnú reformu, ktorá výrazne zvýhodňuje najsilnejšiu stranu, ktorou je momentálne Fidesz.
