Budapešť 1. apríla (TASR) - V nedeľu 3. apríla sa budú v Maďarsku konať v poradí deviate demokratické voľby do Národného zhromaždenia po zmene režimu v roku 1990. V deň volieb sa uskutoční aj referendum k otázke ochrany detí pred propagandou LGBTI.

O 199 poslaneckých mandátov sa uchádza blok strán vlády premiéra Viktora Orbána Fidesz-KDNP, zoskupenie šiestich opozičných strán V jednote za Maďarsko, ktorého kandidátom na post premiéra je Péter Márki-Zay, ale aj šesť parlamentných strán a dve mimoparlamentné strany.

Zoskupenie V jednote za Maďarsko tvoria strany Demokratická koalícia (DK), MSZP, Jobbik, Politika môže byť iná (LMP), Dialóg a Momentum.

Voľby sa konajú podľa volebného zákona prijatého 23. decembra 2011. Právnu normu zásadne meniacu volebný systém presadil dvojtretinovou väčšinou vládnuci blok Fidesz-KDNP. Voľby si však aj po roku 2011 zachovali charakter kombinovaného systému, akým sa volilo v Maďarsku už od roku 1990.

Voliči v jednokolových voľbách rozhodujú o mandáte 199 poslancov. Každý volič má k dispozícii dva hlasy: jeden dáva politickej strane, druhý kandidátovi v jednomandátových volebných obvodoch.

V jednomandátových obvodoch volia voliči 106 poslancov. Zvyšných 93 mandátov sa rozdelí pomerným systémom medzi politické strany, ktoré prekročili päťpercentnú hranicu odovzdaných hlasov. Tieto mandáty prideľované z celoštátnej kandidátky sa môžu znížiť o mandáty prípadne získané kandidátmi z 13 registrovaných národnostných menšín.

Voliči národnostných menšín majú možnosť rozhodnúť sa, či budú voliť z celoštátnej straníckej kandidátky, alebo z národnostnej listiny. V druhom prípade sa museli vopred zaregistrovať do osobitného zoznamu voličov.

K získaniu plnoprávneho národnostného poslaneckého mandátu je potrebných 20.000 - 25.000 hlasov. V prípade nižšieho počtu odovzdaných hlasov majú menšiny možnosť delegovať v parlamente takzvaného národnostného hovorcu, ktorý však nemá hlasovacie právo. V uplynulom volebnom období mala iba nemecká národnostná menšina plnoprávneho poslanca.

Pri rozdeľovaní mandátov z celoštátnej kandidátky sa prihliada aj na tzv. zlomkové (prepadnuté) hlasy z jednomandátových obvodov. Systém zlomkových hlasov sa uplatňoval aj v predchádzajúcom volebnom systéme. Jeho účelom bolo kompenzovať relatívnu "nespravodlivosť" väčšinového systému v jednomandátových obvodoch.

Volebné právo majú už v tretích parlamentných voľbách na základe príslušného zákona z roku 2010 aj držitelia maďarského občianstva žijúci v zahraničí. Môžu však voliť iba zo straníckej kandidátky, pretože k voľbe kandidátov jednomandátových obvodov je potrebný trvalý pobyt v Maďarsku.

Držiteľom maďarského občianstva v krajinách, kde je zakázané dvojaké občianstvo - v Rakúsku, na Slovensku a na Ukrajine - zaviedla maďarská vláda možnosť registrácie cez internet. Na formulároch uvedú svoje osobné údaje a adresu, na ktorú im potom zašlú hlasovacie lístky. Svoje hlasy odovzdajú poštou. Maďarská vláda deklarovala, že dbá na to, aby sa v procese volebnej registrácie zahraničných Maďarov nedostali ich údaje do rúk úradov v krajine, v ktorej žijú.

Maďari pracujúci a študujúci v zahraničí môžu voliť iba osobne na maďarských zastupiteľských úradoch.

Pred voľbami a počas nich neplatí žiadne moratórium. V deň volieb - v čase otvorenia volebných miestností od 06.00 do 19.00 h - je v okruhu 150 metrov zakázané organizovať volebné zhromaždenia a na verejných priestranstvách nie je možné viesť žiadnu volebnú kampaň.

spravodajca TASR Ladislav Vallach