Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 23. november 2024Meniny má Klement
< sekcia Zahraničie

Maďarsko potvrdilo zablokovanie ďalšej tranže pomoci pre Ukrajinu

Na snímke ukrajinského ministerstva pre mimoriadne situácie hasič hasí požiar, ktorý spôsobili úlomly ruskej rakety zostrelenej systémom protivzdušnej obrany počas nočného útoku ruskej armády v Kyjeve v utorok 16. mája 2023. Foto: TASR/AP

V e-maile pre agentúru Reuters to v utorok potvrdila tlačová služba maďarskej vlády.

Budapešť 17. mája (TASR) - Maďarsko neschválilo pridelenie ďalšej tranže vojenskej pomoci Ukrajine z prostriedkov Európskeho mierového nástroja (EPF). V e-maile pre agentúru Reuters to v utorok potvrdila tlačová služba maďarskej vlády.

EPF, ktorý vznikol v roku 2021, je mimorozpočtovým nástrojom zameraným na zvýšenie schopnosti EÚ predchádzať konfliktom, budovať mier a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť.

Maďarsko prostredníctvom vyhlásenia oznámilo, že nesúhlasí s tým, aby Európska únia spolu s ďalšími existujúcimi nástrojmi využívala EPF "výlučne na podporu Ukrajiny, pretože to neumožňuje vyčleniť dostatočné prostriedky na presadzovanie záujmov EÚ v iných oblastiach."

Ako iné oblasti, kde by sa prostriedky EPF mohli použiť, uviedla Budapešť napríklad Balkán či severnú Afriku.

"Pre maďarskú vládu je kľúčové, aby sa tieto otázky vyjasnili, a preto neschválila vyplatenie ďalšej tranže z EPF," dodal úrad hovorcu maďarskej vlády.

Podľa Reuters poskytla EÚ na vojenskú podporu Ukrajiny v rámci EPF celkovo približne 3,6 miliardy eur.

Maďarsko, ktoré je členom EÚ i NATO, po vpáde ruskej armády na územie Ukrajiny odmietlo tomuto svojmu susedovi poskytnúť akúkoľvek vojenskú pomoc.

Maďarsko tiež opakovane kritizovalo sankcie, ktoré EÚ uvalila voči Rusku. Ide o sankcie, ktoré musia byť schválené jednomyseľne všetkými 27 členskými štátmi EÚ. Napriek svojej kritike Maďarsko doteraz podporilo všetky dohodnuté reštriktívne opatrenia voči Rusku.

Maďarsko sa dostalo do sporu s Bruselom, ktorý pozastavil vyplácanie prostriedkov EÚ na obnovu, kým budapeštianska nacionalistická vláda nezavedie reformy na zlepšenie nezávislosti súdnictva a boj proti korupcii.

Napätie vo vzťahoch medzi premiérom Viktorom Orbánom, ktorý je pri moci od roku 2010, a EÚ a jej výkonnou zložkou, Európskou komisiou, zavládlo po tom, ako Budapešť obmedzila práva migrantov a sprísnila kontrolu štátu nad mimovládnymi organizáciami, akademickým prostredím, médiami a súdmi.