V zmysle sprísnených podmienok budú môcť migranti požiadať o azyl už iba osobne, a to v tranzitných zónach umiestnených priamo na hraniciach.
Autor TASR
Budapešť 6. apríla (TASR) - Pri obciach Röszke a Tompa na maďarsko-srbských hraniciach rozšírili existujúce kapacity dvoch tranzitných zón pre žiadateľov o azyl z pôvodných 50 na 250 v každom z nich, informovala dnes agentúra MTI.
Regionálny riaditeľ Úradu pre prisťahovalectvo a občianstvo (BÁH) József Seres, ktorý upravené zariadenia dnes prezentoval ministrovi vnútra Sándorovi Pintérovi, podotkol, že v zmysle sprísnených zákonov ochrany hraníc budú môcť žiadatelia o azyl predložiť svoje žiadosti už iba v takýchto zónach.
V prípade nespokojnosti s rozhodnutím sa môžu cudzinci odvolať. Sudca ich vypočuje prostredníctvom uzatvoreného videosystému.
Rodiny, osamotených mužov a neplnoletých, ktorí prišli bez sprievodu, umiestňujú v tranzitných zónach do samostatných sektorov, povedal Seres. Bývanie poskytujú žiadateľom v päťmiestnych kontajneroch. Zabezpečujú im stravu a vybudovali pre nich detskú izbu a vonkajšie ihrisko, ba dokonca aj ekumenickú modlitebňu.
Zákon o právnom sprísnení ochrany štátnych hraníc Maďarska, ktorý parlament na návrh vlády schválil 7. marca, vstúpil do platnosti 28. marca.
V zmysle sprísnených podmienok budú môcť migranti požiadať o azyl už iba osobne, a to v tranzitných zónach umiestnených priamo na hraniciach. V uvedenej zóne sa budú musieť cudzinci zdržiavať až do právoplatného rozhodnutia Úradu pre prisťahovalectvo a občianstvo (BÁH). Zónu budú môcť opustiť len smerom von z Maďarska - v súčasnej situácii smerom do Srbska.
Sprísnenie sa týka aj mladistvých prichádzajúcich bez sprievodu: aj ich môžu maďarské orgány podľa tejto novely zadržiavať v tranzitnej zóne.
Zákon hneď po schválení vyvolal ostrú kritiku na medzinárodnej scéne. Detský fond OSN (UNICEF) požiadal maďarského prezidenta Jánosa Ádera, aby podpísanie zákona zvážil. Hlava štátu napokon zákon 16. marca podpísala.
Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu 14. marca rozhodol, že aj predchádzajúce miernejšie maďarské zákony porušovali Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Regionálny riaditeľ Úradu pre prisťahovalectvo a občianstvo (BÁH) József Seres, ktorý upravené zariadenia dnes prezentoval ministrovi vnútra Sándorovi Pintérovi, podotkol, že v zmysle sprísnených zákonov ochrany hraníc budú môcť žiadatelia o azyl predložiť svoje žiadosti už iba v takýchto zónach.
V prípade nespokojnosti s rozhodnutím sa môžu cudzinci odvolať. Sudca ich vypočuje prostredníctvom uzatvoreného videosystému.
Rodiny, osamotených mužov a neplnoletých, ktorí prišli bez sprievodu, umiestňujú v tranzitných zónach do samostatných sektorov, povedal Seres. Bývanie poskytujú žiadateľom v päťmiestnych kontajneroch. Zabezpečujú im stravu a vybudovali pre nich detskú izbu a vonkajšie ihrisko, ba dokonca aj ekumenickú modlitebňu.
Zákon o právnom sprísnení ochrany štátnych hraníc Maďarska, ktorý parlament na návrh vlády schválil 7. marca, vstúpil do platnosti 28. marca.
V zmysle sprísnených podmienok budú môcť migranti požiadať o azyl už iba osobne, a to v tranzitných zónach umiestnených priamo na hraniciach. V uvedenej zóne sa budú musieť cudzinci zdržiavať až do právoplatného rozhodnutia Úradu pre prisťahovalectvo a občianstvo (BÁH). Zónu budú môcť opustiť len smerom von z Maďarska - v súčasnej situácii smerom do Srbska.
Sprísnenie sa týka aj mladistvých prichádzajúcich bez sprievodu: aj ich môžu maďarské orgány podľa tejto novely zadržiavať v tranzitnej zóne.
Zákon hneď po schválení vyvolal ostrú kritiku na medzinárodnej scéne. Detský fond OSN (UNICEF) požiadal maďarského prezidenta Jánosa Ádera, aby podpísanie zákona zvážil. Hlava štátu napokon zákon 16. marca podpísala.
Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu 14. marca rozhodol, že aj predchádzajúce miernejšie maďarské zákony porušovali Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd.