Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa správy má Maďarsko najlepšie vzťahy s Chorvátskom a Rakúskom. S týmito susednými štátmi nevznikol žiadny diplomatický konflikt od roku 2010.
Autor TASR
Budapešť 10. apríla (TASR) - Maďarsko malo najviac diplomatických konfliktov počas terajšej vlády Viktora Orbána s Rumunskom a so Srbskom.
Napriek otvoreným otázkam medzi Maďarskom a Slovenskou republikou nevznikli konflikty na úrovni veľvyslancov, napísal dnes maďarský spravodajský server Hvg.hu s odvolaním sa na dokument zverejnený maďarským ministrom zahraničných vecí Jánosom Martonyim.
Minister dokumentom reagoval na požiadavku poslanca opozičnej ultrapravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik Istvána Szávayho, ktorý chcel vedieť, koľkokrát si v susedných krajinách predvolali maďarského veľvyslanca, a naopak, koľkokrát predvolal rezort diplomacie v Budapešti veľvyslancov susedných krajín.
Dôvodom neeskalovania napätia v maďarsko-slovenských vzťahoch aj napriek tomu, že v ostatných rokoch možno badať napätie kvôli slovenskému jazykovému zákonu a zákazu dvojakého občianstva, je podľa správy ministra systém včasného varovania, ktorý funguje v oboch krajinách.
Jeho cieľom je vyjasniť a vyriešiť možné nedorozumenia a napätia ešte v počiatočnej fáze medzi sebou. Napriek tomu štátny tajomník maďarského rezortu diplomacie Zsolt Németh 23. novembra 2011 predvolal veľvyslanca SR v Maďarsku Petra Weissa kvôli kauze straty slovenského občianstva Olivéra Boldoghyho, ktorý prijal maďarské občianstvo.
Rumunský veľvyslanec v Maďarsku alebo maďarský veľvyslanec v Rumunsku bol podľa dokumentu v uvedenom období predvolaný rezortom diplomacie krajiny, v ktorej vedie zastupiteľskú misiu, celkom v ôsmich prípadoch. Najčastejším zdrojom konfliktu bola otázka autonómie Sikulov.
Srbského veľvyslanca v Budapešti predvolalo maďarské ministerstvo šesťkrát a maďarského veľvyslanca v Belehrade si predvolali trikrát. Najviac problémov spôsobil srbský reštitučný zákon, v ktorom sa podľa názoru Budapešti uplatňuje princíp kolektívnej viny.
Diplomatický konflikt sa aj napriek tradične dobrým vzájomným vzťahom nevyhol ani Slovinsku. Maďarský veľvyslanec v Slovinsku v jednom prípade musel vysvetľovať zatvorenie slovinskej škôlky v Maďarsku a v druhom prípade zlé označenie regiónu obývaného v Maďarsku slovinskou menšinou v publikácii vydanej pri príležitosti maďarského predsedníctva v EÚ.
Podľa správy má Maďarsko najlepšie vzťahy s Chorvátskom a Rakúskom. S týmito susednými štátmi nevznikol žiadny diplomatický konflikt od roku 2010.
Hovorca maďarského ministerstva zahraničných vecí Gábor Kaleta pre Hvg.hu povedal, že otázka počtu predvolaní veľvyslancov nie je objektívnym meradlom kvality vzájomných vzťahov. Kaleta pripomenul, že vo vzťahu Maďarska so Slovenskom systém včasného varovania znamená, že si strany prípadné problémov neposielajú odkazy prostredníctvom médií a neobracajú sa na medzinárodné fóra, ale sa vzájomne bezprostredne informujú na vyšších úrovniach - napríklad rezortov.
Napriek otvoreným otázkam medzi Maďarskom a Slovenskou republikou nevznikli konflikty na úrovni veľvyslancov, napísal dnes maďarský spravodajský server Hvg.hu s odvolaním sa na dokument zverejnený maďarským ministrom zahraničných vecí Jánosom Martonyim.
Minister dokumentom reagoval na požiadavku poslanca opozičnej ultrapravicovej strany Hnutie za lepšie Maďarsko-Jobbik Istvána Szávayho, ktorý chcel vedieť, koľkokrát si v susedných krajinách predvolali maďarského veľvyslanca, a naopak, koľkokrát predvolal rezort diplomacie v Budapešti veľvyslancov susedných krajín.
Dôvodom neeskalovania napätia v maďarsko-slovenských vzťahoch aj napriek tomu, že v ostatných rokoch možno badať napätie kvôli slovenskému jazykovému zákonu a zákazu dvojakého občianstva, je podľa správy ministra systém včasného varovania, ktorý funguje v oboch krajinách.
Jeho cieľom je vyjasniť a vyriešiť možné nedorozumenia a napätia ešte v počiatočnej fáze medzi sebou. Napriek tomu štátny tajomník maďarského rezortu diplomacie Zsolt Németh 23. novembra 2011 predvolal veľvyslanca SR v Maďarsku Petra Weissa kvôli kauze straty slovenského občianstva Olivéra Boldoghyho, ktorý prijal maďarské občianstvo.
Rumunský veľvyslanec v Maďarsku alebo maďarský veľvyslanec v Rumunsku bol podľa dokumentu v uvedenom období predvolaný rezortom diplomacie krajiny, v ktorej vedie zastupiteľskú misiu, celkom v ôsmich prípadoch. Najčastejším zdrojom konfliktu bola otázka autonómie Sikulov.
Srbského veľvyslanca v Budapešti predvolalo maďarské ministerstvo šesťkrát a maďarského veľvyslanca v Belehrade si predvolali trikrát. Najviac problémov spôsobil srbský reštitučný zákon, v ktorom sa podľa názoru Budapešti uplatňuje princíp kolektívnej viny.
Diplomatický konflikt sa aj napriek tradične dobrým vzájomným vzťahom nevyhol ani Slovinsku. Maďarský veľvyslanec v Slovinsku v jednom prípade musel vysvetľovať zatvorenie slovinskej škôlky v Maďarsku a v druhom prípade zlé označenie regiónu obývaného v Maďarsku slovinskou menšinou v publikácii vydanej pri príležitosti maďarského predsedníctva v EÚ.
Podľa správy má Maďarsko najlepšie vzťahy s Chorvátskom a Rakúskom. S týmito susednými štátmi nevznikol žiadny diplomatický konflikt od roku 2010.
Hovorca maďarského ministerstva zahraničných vecí Gábor Kaleta pre Hvg.hu povedal, že otázka počtu predvolaní veľvyslancov nie je objektívnym meradlom kvality vzájomných vzťahov. Kaleta pripomenul, že vo vzťahu Maďarska so Slovenskom systém včasného varovania znamená, že si strany prípadné problémov neposielajú odkazy prostredníctvom médií a neobracajú sa na medzinárodné fóra, ale sa vzájomne bezprostredne informujú na vyšších úrovniach - napríklad rezortov.
