Konštatoval to pre TASR pred nedeľňajšími parlamentnými voľbami predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Ján Fuzik.
Autor TASR
Budapešť 5. apríla (TASR) - Slovenská menšina žijúca v Maďarsku nebude mať plnoprávneho parlamentného poslanca - takého však zrejme nebude mať ani jedna z 13 registrovaných národnostných menšín v Maďarsku. Konštatoval to pre TASR pred nedeľňajšími parlamentnými voľbami predseda Celoštátnej slovenskej samosprávy v Maďarsku (CSSM) Ján Fuzik.
Ako dodal, vyplýva to údajov Národného volebného úradu (NVI) o registrácii, ktorú príslušníci menšín museli v prípade záujmu o národnostné voľby absolvovať.
K získaniu plnoprávneho poslaneckého mandátu by podľa jeho slov bolo potrebných 20-25-tisíc hlasov. V prípade nižšieho počtu hlasov budú mať menšiny možnosť delegovať v parlamente tzv. národnostného hovorcu.
"My sme už dávnejšie tvrdili, že nový systém nedáva reálne šance, ale v každom prípade to bude kvalitatívne nová možnosť. Budeme mať aspoň parlamentného hovorcu, ktorý bude disponovať v parlamente viacerými právami, s výnimkou hlasovacieho práva v pléne. Národnostní hovorcovia budú členmi výboru parlamentu pre národnostné menšiny, kde už hlasovacie právo ale budú mať," zdôraznil Fuzik.
"My sme už vlastne volili tým, že sme sa zaregistrovali na národnostné voličské zoznamy. Zaregistrovaní môžu odovzdať jeden hlas len na národnostnú listinu na úkor celoštátnej straníckej listiny, pričom majú k dispozícii druhý hlas, ktorý môžu použiť na voľbu kandidáta v jednomandátových obvodoch," spresnil predseda CSSM.
Z príslušníkov slovenskej menšiny, ku ktorej sa v Maďarsku hlási do 35-tisíc ľudí, sa podľa NVI zaregistrovalo zhruba 1300: tí sa už teda rozhodli, že budú voliť národnostnú listinu na úkor možnosti voľby spomedzi politických strán.
"Rómov sa zaregistrovalo takmer 20-tisíc, to však ešte neznamená, že všetci svoj hlas aj odovzdajú, ale u tejto menšiny je ešte aspoň matematická šanca získať menšinový poslanecký mandát. Nemci majú zhruba 15-tisíc registrovaných voličov, čo znamená, že ani oni nebudú mať šancu získať takýto mandát, pričom rómska a nemecká sú najväčšie menšinové spoločenstvá v Maďarsku," podotkol Fuzik.
"Politika sa bude musieť nad týmto veľmi vážne zamyslieť a ja si myslím, že jednou z dôležitých úloh národnostných hovorcov v parlamente bude presadiť to, aby sa tento zákon zmenil v prospech národností, aby sa takéto voľby, v ktorých prakticky nemáme šance, ešte raz nekonali," uzavrel Ján Fuzik.
Národnostné menšiny v Maďarsku čakajú už vyše 20 rokov na možnosť, aby mohli prostredníctvom volieb delegovať svojho národnostného poslanca do parlamentu. Aktuálnou zmenou maďarskej ústavy a volebného zákona sa však nenaplnili očakávania menšín na plnoprávne parlamentné zastúpenie.
Na fóre 17. januára v Mlynkoch s bývalým maďarským ombudsmanom Jenöom Kaltenbachom sa väčšina prítomných účastníkov srbskej, nemeckej a slovenskej národnosti zhodla na tom, že ponúkaný spôsob parlamentného zastúpenia menšín je nedostatočný a nefunkčný.
Ako dodal, vyplýva to údajov Národného volebného úradu (NVI) o registrácii, ktorú príslušníci menšín museli v prípade záujmu o národnostné voľby absolvovať.
K získaniu plnoprávneho poslaneckého mandátu by podľa jeho slov bolo potrebných 20-25-tisíc hlasov. V prípade nižšieho počtu hlasov budú mať menšiny možnosť delegovať v parlamente tzv. národnostného hovorcu.
"My sme už dávnejšie tvrdili, že nový systém nedáva reálne šance, ale v každom prípade to bude kvalitatívne nová možnosť. Budeme mať aspoň parlamentného hovorcu, ktorý bude disponovať v parlamente viacerými právami, s výnimkou hlasovacieho práva v pléne. Národnostní hovorcovia budú členmi výboru parlamentu pre národnostné menšiny, kde už hlasovacie právo ale budú mať," zdôraznil Fuzik.
"My sme už vlastne volili tým, že sme sa zaregistrovali na národnostné voličské zoznamy. Zaregistrovaní môžu odovzdať jeden hlas len na národnostnú listinu na úkor celoštátnej straníckej listiny, pričom majú k dispozícii druhý hlas, ktorý môžu použiť na voľbu kandidáta v jednomandátových obvodoch," spresnil predseda CSSM.
Z príslušníkov slovenskej menšiny, ku ktorej sa v Maďarsku hlási do 35-tisíc ľudí, sa podľa NVI zaregistrovalo zhruba 1300: tí sa už teda rozhodli, že budú voliť národnostnú listinu na úkor možnosti voľby spomedzi politických strán.
"Rómov sa zaregistrovalo takmer 20-tisíc, to však ešte neznamená, že všetci svoj hlas aj odovzdajú, ale u tejto menšiny je ešte aspoň matematická šanca získať menšinový poslanecký mandát. Nemci majú zhruba 15-tisíc registrovaných voličov, čo znamená, že ani oni nebudú mať šancu získať takýto mandát, pričom rómska a nemecká sú najväčšie menšinové spoločenstvá v Maďarsku," podotkol Fuzik.
"Politika sa bude musieť nad týmto veľmi vážne zamyslieť a ja si myslím, že jednou z dôležitých úloh národnostných hovorcov v parlamente bude presadiť to, aby sa tento zákon zmenil v prospech národností, aby sa takéto voľby, v ktorých prakticky nemáme šance, ešte raz nekonali," uzavrel Ján Fuzik.
Národnostné menšiny v Maďarsku čakajú už vyše 20 rokov na možnosť, aby mohli prostredníctvom volieb delegovať svojho národnostného poslanca do parlamentu. Aktuálnou zmenou maďarskej ústavy a volebného zákona sa však nenaplnili očakávania menšín na plnoprávne parlamentné zastúpenie.
Na fóre 17. januára v Mlynkoch s bývalým maďarským ombudsmanom Jenöom Kaltenbachom sa väčšina prítomných účastníkov srbskej, nemeckej a slovenskej národnosti zhodla na tom, že ponúkaný spôsob parlamentného zastúpenia menšín je nedostatočný a nefunkčný.