K vstupu Fínska a Švédska do NATO bude v parlamente v stredu všeobecná rozprava.
Autor TASR
Budapešť 1. marca (TASR) - Na programe tretieho dňa jarnej schôdze maďarského Národného zhromaždenia je v stredu začatie rokovania o úprave rozpočtu pre rok 2023 a rozprava k vstupu Fínska a Švédska do Severoatlantickej aliancie. S odvolaním sa na agentúru MTI o tom informuje spravodajca TASR.
Vlani v decembri vláda upravila rozpočet nariadením a po súhlase Rozpočtovej rady v januári predložila návrh úpravy zákonodarnému zboru, píše MTI.
Minister financií Mihály Varga nutnosť úpravy rozpočtu poslancom zdôvodnil pokračujúcou vojnou na Ukrajine a energetickou krízou, ktorú vyvolali sankcie voči Rusku. Cieľom úpravy je podľa jeho slov prispôsobiť rozpočet zmeneným ekonomickým podmienkam v snahe chrániť rodiny a hospodárstvo.
Kabinet okrem iného navrhuje výrazné zvýšenie zdrojov fondu na podporu ochrany režijných nákladov domácností, má byť navýšený deficit štátneho rozpočtu, avšak štátny dlh by sa mal do konca roka znížiť na 69,7 percenta HDP namiesto pôvodne plánovaných 73,8 percenta.
K vstupu Fínska a Švédska do NATO bude v parlamente v stredu všeobecná rozprava.
Parlamentná frakcia Fideszu minulý týždeň rozhodla, že parlament ešte pred ratifikáciou tohto kroku vyšle do uvedených škandinávskych krajín delegáciu. Jej úlohou bude doriešiť sporné záležitosti a získať informácie, pretože minulý štvrtok na stretnutí frakcie Fideszu zazneli isté námietky.
Premiér Viktor Orbán minulý piatok zdôraznil, že Maďarsko od Fínska a Švédska očakáva, že nebudú o Maďarsku šíriť nepravdy.
Fínsko a Švédsko v polovici mája oficiálne požiadali o vstup do NATO pre obavy spojené s ruskou inváziou na Ukrajine. Ich začlenenie do NATO už ratifikovalo 28 z 30 členských štátov s výnimkou Maďarska a Turecka.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
Vlani v decembri vláda upravila rozpočet nariadením a po súhlase Rozpočtovej rady v januári predložila návrh úpravy zákonodarnému zboru, píše MTI.
Minister financií Mihály Varga nutnosť úpravy rozpočtu poslancom zdôvodnil pokračujúcou vojnou na Ukrajine a energetickou krízou, ktorú vyvolali sankcie voči Rusku. Cieľom úpravy je podľa jeho slov prispôsobiť rozpočet zmeneným ekonomickým podmienkam v snahe chrániť rodiny a hospodárstvo.
Kabinet okrem iného navrhuje výrazné zvýšenie zdrojov fondu na podporu ochrany režijných nákladov domácností, má byť navýšený deficit štátneho rozpočtu, avšak štátny dlh by sa mal do konca roka znížiť na 69,7 percenta HDP namiesto pôvodne plánovaných 73,8 percenta.
K vstupu Fínska a Švédska do NATO bude v parlamente v stredu všeobecná rozprava.
Parlamentná frakcia Fideszu minulý týždeň rozhodla, že parlament ešte pred ratifikáciou tohto kroku vyšle do uvedených škandinávskych krajín delegáciu. Jej úlohou bude doriešiť sporné záležitosti a získať informácie, pretože minulý štvrtok na stretnutí frakcie Fideszu zazneli isté námietky.
Premiér Viktor Orbán minulý piatok zdôraznil, že Maďarsko od Fínska a Švédska očakáva, že nebudú o Maďarsku šíriť nepravdy.
Fínsko a Švédsko v polovici mája oficiálne požiadali o vstup do NATO pre obavy spojené s ruskou inváziou na Ukrajine. Ich začlenenie do NATO už ratifikovalo 28 z 30 členských štátov s výnimkou Maďarska a Turecka.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)