Budapešť 10. mája (TASR) - Maďarské Národné zhromaždenie znovuzvolilo vo štvrtok v Budapešti Viktora Orbána za predsedu maďarskej vlády. Poslanci o tom rozhodli nadpolovičnou väčšinou hlasov, informovala agentúra MTI.
Za Orbána hlasovalo 134 poslancov, 28 bolo proti. Staronový premiér sa po zložení prísahy pred historickými vlajkami ujal funkcie a predniesol prejav.
Viktora Orbána zvolili za predsedu maďarskej vlády predtým v rokoch 1998, 2010 a 2014.
Orbán: Namiesto liberálnej demokracie chceme budovať kresťanskú demokraciu
Nová maďarská vláda bude namiesto liberálnej demokracie budovať modernú kresťanskú demokraciu 21. storočia, povedal vo štvrtok v parlamente po zvolení staronový maďarský premiér Viktor Orbán.
Podľa agentúry MTI ministerský predseda pripomenul, že Maďarsko dosiahlo úspechy aj vďaka tomu, že otvorene hlásalo koniec etapy liberálnej demokracie.
"Liberálna demokracia nebola schopná ochrániť dôstojnosť, slobodu a bezpečnosť ľudí, ale ani zachovať kresťanskú kultúru. Namiesto liberálnej demokracie staviame modernú kresťanskú demokraciu 21. storočia, ktorá ubráni rovnocennosť muža a ženy, tradičný model rodiny, brzdí antisemitizmus, chráni našu kresťanskú kultúru a poskytne šancu pre zachovanie a rozvoj maďarského národa," povedal Orbán.
Na snímke staronový premiér Orbán prijíma potlesk poslancov po zložení prísahy a prejave. Foto: TASR/AP
Premiér deklaroval odhodlanie svojej krajiny zostať v systéme západného spojenectva. "Chceme silnú Európu, mier a vzájomne výhodné dohody. Potrebujeme Európsku úniu a aj Únia potrebuje nás. Sme pripravení iniciovať potrebné zmeny, podporíme zväzok slobodných národov, a nie Spojené štáty európske," podčiarkol premiér.
Migrácia podľa jeho slov povedie k rozpadu národných štátov. Varoval pred takto vznikajúcou jedinou otvorenou spoločnosťou a opakovane odmietol prisťahovalecké kvóty, pričom potvrdil odhodlanie chrániť hranice.
Orbán zdôraznil, že jeho vláda sa bude snažiť v krajine dosiahnuť demografický obrat, dobuduje diaľnice až k štátnym hraniciam, zmodernizuje železnice a posilní armádu.
"Susedné krajiny chcem presvedčiť o tom, že spoločne môžeme dosiahnuť, že v Karpatskom oblúku môžeme vybudovať najbezpečnejšiu krajinu Európy, najrýchlejšie sa rozvíjajúci jednotný hospodársky, obchodný a dopravný región," povedal znovuzvolený predseda maďarskej vlády.
Spravodajca TASR Ladislav Vallach
Profil Viktora Orbána
Viktor Orbán sa narodil v Székesfehérvári 31. mája 1963. Je predsedom Fideszu, poslancom parlamentu a v rokoch 1998, 2010 a 2014 bol predsedom maďarskej vlády.
V roku 1987 absolvoval právo na budapeštianskej Univerzite Loránda Eötvösa (ELTE). Nasledujúci rok sa stal spoluzakladateľom Zväzu mladých demokratov (Fidesz); do roku 1989 bol aj jeho hovorcom. V lete 1989 reprezentoval Fidesz v rámci Opozičného okrúhleho stola. V tom istom roku získal štipendium Sorosovej nadácie na ročné štúdium na britskej univerzite v Oxforde.
Popularitu v Maďarsku získal prejavom na budapeštianskom Námestí hrdinov 16. júna 1989, kde požadoval vypísanie slobodných volieb a odchod sovietskych vojsk z krajiny.
Od roku 1990 bol poslancom Národného zhromaždenia Maďarskej republiky, v roku 1992 sa stal podpredsedom Liberálnej internacionály. Do mája roku 1993 viedol v parlamente frakciu Fideszu. Po víťazstve Fideszu vo voľbách v roku 1998 sa stal predsedom vlády koalície Fideszu, Maďarského demokratického fóra (MDF) a Nezávislej maloroľníckej občianskej strany.
V roku 1999 Orbán podpísal vstup Maďarska do NATO. V januári 2000 kongres FIDESZ rozdelil funkcie predsedu strany a premiéra. Orbán sa vzdal funkcie predsedu strany, ktorú prebral László Kövér. V tom istom roku sa vzdal aj funkcie podpredsedu Liberálnej internacionály a Fidesz vstúpil do Európskej ľudovej strany (EPP). V roku 2002 sa Orbán stal podpredsedom EPP, tento post zastával desať rokov. Predsedom Fideszu sa stal opäť v máji 2003.
Počas jeho prvej vlády sa zlepšila hospodárska situácia Maďarska vo všetkých ukazovateľoch: okrem iného aj preto, že zrealizovala nižší rast reálnych miezd ako ľavicovo-liberálna vláda, ktorá nasledovala po ňom. V roku 2002 sa Orbánova strana dostala do opozície voči koalícii Maďarskej socialistickej strany (MSZP) so Zväzom slobodných demokratov (SZDSZ).
V máji 2010 sa Viktor Orbán stal opäť predsedom maďarskej vlády, ktorú zostavil blok Fideszu a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany po zisku dvojtretinovej väčšiny v parlamente.
Za Orbánovej vlády bola vypracovaná a schválená nová maďarská ústava, ktorá vstúpila do platnosti 1. januára 2012 a ktorá čelila mohutnej kritike doma aj v zahraničí. V novom základnom zákone už namiesto Maďarskej republiky figuruje názov Maďarsko. Od 1. januára 2011 do 1. júla 2011 pod jeho vedením bolo Maďarsko predsedajúcou krajinou Európskej únie.
Maďarský parlament schválil v máji 2010 zákon o dvojakom občianstve, ktorý umožňuje Maďarom zo susedných štátov získať maďarské občianstvo bez toho, aby predtým žili v Maďarsku. Viktor Orbán bol jeho spolupredkladateľom. Právna norma, ktorá bola základom k poskytnutiu volebného práva zahraničným Maďarom, rozpútala vlnu nevôle v politických kruhoch na Slovensku.
Orbánova druhá vláda bola po zmene režimu kabinetom s najmenším počtom ministrov, pričom oproti predchádzajúcim obdobiam vrástol význam funkcií štátnych tajomníkov.
Medzi hlavnými motívmi činnosti Orbánovho kabinetu bolo zachovanie národnej nezávislosti a spravodlivejšie rozdelenie "verejnej ťarchy" zavedením daní pre finančný sektor a nadnárodné spoločnosti, ako aj znižovaním režijných nákladov pre domácnosti. Významným prvkom politiky vlády bola podpora rodiny formou daňových úľav a v zahraničnej politike otvorenie sa Východu.
Najviac kritiky si v kruhoch opozície a medzinárodného spoločenstva vyslúžila Orbánova vláda za oklieštenie systému bŕzd a protiváh v deľbe moci, spôsob ovládnutia médií a súdnictva, ale aj úprava volebného systému vo svoj prospech.
Viktor Orbán je ženatý s právničkou Anikó Lévaiovou, s ktorou majú päť detí.
XX
Chronologický prehľad maďarských premiérov od roku 1990
József Antall
23. 5. 1990 – 12. 12. 1993
Prvé slobodné voľby v Maďarsku po páde železnej opony sa konali 25. marca (1. kolo) a 8. apríla (2. kolo). Zvíťazilo pravicové Maďarské demokratické fórum (MDF). Predsedom vlády sa stal József Antall, ktorý 12. decembra 1993 podľahol vo veku 61 rokov ťažkej chorobe.
Péter Boross
12. 12. 1993 – 15. 7. 1994
Stranícky kolega premiéra Józsefa Antalla bol po jeho predčasnom úmrtí zvolený za nového predsedu vlády do ďalšieho volebného obdobia.
Gyula Horn
15. 7. 1994 – 6. 7. 1998
V druhých slobodných voľbách v Maďarsku 8. a 29. mája zvíťazila ľavicová Maďarská socialistická strana (MSZP) a premiérom sa stal jej predseda Gyula Horn.
Viktor Orbán
6. 7. 1998 – 27. 5. 2002
V tretích slobodných voľbách 10. a 24. mája zvíťazil prvý raz v histórii Zväz mladých demokratov - Maďarská občianska strana (Fidesz-MPP). Premiérom sa stal jej líder Viktor Orbán.
Péter Medgyessy
27. 5. 2002 – 29. 9. 2004
Aj v štvrtých voľbách 7. a 21. apríla zvíťazila koalícia Fidesz-MDF, vládu však spoločne zostavili Maďarská socialistická strana (MSZP) a Zväz slobodných demokratov - Maďarská liberálna strana (SZDSZ), pretože dostali spolu viac hlasov. Premiérom sa stal šéf socialistov Péter Medgyessy. Počas volebného obdobia odstúpil a nahradil ho Ferenc Gyurcsány.
Ferenc Gyurcsány
29. 9. 2004 – 14. 4. 2009
V piatych voľbách 9. a 23. Apríla zvíťazila ľavicová MSZP a Ferenc Gyurcsány sa stal premiérom na celé ďalšie volebné obdobie. Na zjazde svojej strany 21. marca 2009 oznámil, že podá demisiu. Nato bol do úradu premiéra zvolený Gordon Bajnai.
Gordon Bajnai
14. 4. 2009 – 29. 5. 2010
Bajnai dočasne, do najbližších riadnych parlamentných volieb vystriedal vo funkcií Gyurcsánya, ktorý sa vzdal funkcie.
Viktor Orbán
29. 5. 2010 – 10. 5. 2014
Šieste voľby sa konali 11. a 25. apríla, zvíťazila koalícia Fidesz - Kresťanskodemokratická ľudová strana (KDNP). Volebný blok Fidesz-KDNP získal v zákonodarnom zbore dvojtretinovú väčšinu. Premiérom sa znovu stal Viktor Orbán.
Viktor Orbán
10. 5. 2014 – 10. 5. 2018
Vo funkcii ostal Orbán aj v ďalšom volebnom období po voľbách 6. apríla, ktoré sa takisto skončili víťazstvom hnutia Fidesz.
Viktor Orbán
10. 5. 2018 – doteraz
Po voľbách 8. apríla 2018, v ktorých Fidesz opäť zvíťazil, Viktora Orbána poslanci už štvrtý raz potvrdili na poste maďarského premiéra.
