Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Berúc do úvahy pôvodne stanovené ciele Moskvy na Ukrajine, Rusko utrpelo porážku už na začiatku tejto vojny, tvrdí profesor Mangott.
Autor TASR
Innsbruck 23. februára (TASR) - Moskva a Kyjev naďalej vidia šancu na dosiahnutie víťazstva vo vojne na Ukrajine vojenskou cestou. K mierovým rokovaniam by sa Rusko a Ukrajina vzhľadom na nimi stanovené podmienky mohli uchýliť iba v prípade, že by sa obe armády vyčerpali. V rozhovore pre TASR to uviedol profesor medzinárodných vzťahov z Univerzity v Innsbrucku Gerhard Mangott.
Ruská armáda vpadla na susednú Ukrajinu na rozkaz prezidenta Vladimira Putina vlani 24. februára s cieľom "demilitarizovať a denacifikovať" Ukrajinu. Boje na ukrajinskom území prebiehajú už rok. V súčasnosti sa už niekoľko mesiacov koncentrujú najmä na východe Ukrajiny – okolo mesta Bachmut v Doneckej oblasti.
Berúc do úvahy pôvodne stanovené ciele Moskvy na Ukrajine, Rusko utrpelo porážku už na začiatku tejto vojny, tvrdí Mangott. "Putin chcel zosadiť (ukrajinského prezidenta Volodymyra) Zelenského a zaviesť priateľský bábkový režim. Rusko v tomto zlyhalo a v tejto vojne to nebude môcť dosiahnuť," povedal.
Ruská armáda podľa jeho slov dosiahla na Ukrajine doteraz veľmi slabé výsledky, zatiaľ čo odhodlanie a schopnosti ukrajinských síl, samozrejme i s finančnou a vojenskou pomocou Západu, sa ukazujú ako ohromujúce.
Rokovania o ukončení vojny sa začali krátko po začatí ruskej invázie na Ukrajinu. Rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom však boli na začiatku apríla pozastavené, pričom obe krajiny sa navzájom obviňujú z nedostatku pokroku v rokovaniach. Zelenskyj navyše vlani vyhlásil, že Kyjev nebude rokovať s Moskvou, pokiaľ bude prezidentom Vladimir Putin. Mangott v súvislosti s možnými mierovými rokovaniami poukázal na skutočnosť, že obe krajiny jasne deklarovali svoje podmienky, ktoré sú pre druhú stranu neprijateľné.
Moskva tvrdí, že na ukončenie vojny musí Kyjev akceptovať územné nároky Ruska – uznať nezákonne anektovanú Doneckú a Luhanskú oblasť i časti Záporožskej a Chersonskej oblasti a Krymský polostrov za súčasť Ruskej federácie. To je pre Kyjev samozrejme neakceptovateľné, vysvetľuje profesor.
Ukrajina zas žiada úplne stiahnutie ruských vojsk z ukrajinského územia vrátane Krymu. "To by bola katastrofálna vojenská porážka Ruska. O čom by sa dalo v takejto situácii rokovať?" pokračoval Mangott. "Obe strany stále vidia šancu na vojenské víťazstvo v tejto vojne. Bojujúce strany môžu začať vyjednávať, len ak budú obe armády vyčerpané," uzavrel.
Ruská armáda vpadla na susednú Ukrajinu na rozkaz prezidenta Vladimira Putina vlani 24. februára s cieľom "demilitarizovať a denacifikovať" Ukrajinu. Boje na ukrajinskom území prebiehajú už rok. V súčasnosti sa už niekoľko mesiacov koncentrujú najmä na východe Ukrajiny – okolo mesta Bachmut v Doneckej oblasti.
Berúc do úvahy pôvodne stanovené ciele Moskvy na Ukrajine, Rusko utrpelo porážku už na začiatku tejto vojny, tvrdí Mangott. "Putin chcel zosadiť (ukrajinského prezidenta Volodymyra) Zelenského a zaviesť priateľský bábkový režim. Rusko v tomto zlyhalo a v tejto vojne to nebude môcť dosiahnuť," povedal.
Ruská armáda podľa jeho slov dosiahla na Ukrajine doteraz veľmi slabé výsledky, zatiaľ čo odhodlanie a schopnosti ukrajinských síl, samozrejme i s finančnou a vojenskou pomocou Západu, sa ukazujú ako ohromujúce.
Rokovania o ukončení vojny sa začali krátko po začatí ruskej invázie na Ukrajinu. Rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom však boli na začiatku apríla pozastavené, pričom obe krajiny sa navzájom obviňujú z nedostatku pokroku v rokovaniach. Zelenskyj navyše vlani vyhlásil, že Kyjev nebude rokovať s Moskvou, pokiaľ bude prezidentom Vladimir Putin. Mangott v súvislosti s možnými mierovými rokovaniami poukázal na skutočnosť, že obe krajiny jasne deklarovali svoje podmienky, ktoré sú pre druhú stranu neprijateľné.
Moskva tvrdí, že na ukončenie vojny musí Kyjev akceptovať územné nároky Ruska – uznať nezákonne anektovanú Doneckú a Luhanskú oblasť i časti Záporožskej a Chersonskej oblasti a Krymský polostrov za súčasť Ruskej federácie. To je pre Kyjev samozrejme neakceptovateľné, vysvetľuje profesor.
Ukrajina zas žiada úplne stiahnutie ruských vojsk z ukrajinského územia vrátane Krymu. "To by bola katastrofálna vojenská porážka Ruska. O čom by sa dalo v takejto situácii rokovať?" pokračoval Mangott. "Obe strany stále vidia šancu na vojenské víťazstvo v tejto vojne. Bojujúce strany môžu začať vyjednávať, len ak budú obe armády vyčerpané," uzavrel.
