Paríž/Vatikán 8. januára (TASR) - Francúzska spisovateľka Maryse Wolinská, manželka jednej z obetí stredajšieho útoku na redakciu satirického týždenníka Charlie Hebdo, chce napriek svojej osobnej strate ďalej bojovať za slobodu slova.

Foto: TASR/AP

V rozhovore pre rozhlasovú stanicu RTL Maryse Wolinská vzdala hold svojmu manželovi, 80-ročnému karikaturistovi Georgesovi Wolinskému, s ktorým ju spájalo 40 rokov manželstva.

Uviedla, že jej manžel nebol len zabávačom, ako ho poznala väčšina ľudí, ale aj nesmierne veľkodušným človekom a talentovaným novinárom. Podľa nej Wolinski zomrel s "kolegami, bratmi - ako o sebe hovorievali - v mene slobody, za ktorú vždy bojoval".

Wolinského dcéra Elsa zverejnila na Instagrame aktuálnu fotografiu pracovne svojho otca, ku ktorej pridala popis: "Odišiel otecko, nie Wolinski".

Wolinski začínal ako karikaturista v týždenníku Hara-Kiri Hebdo, ktorý sa neskôr - po úradnom zákaze - pretransformoval na Charlie Hebdo. Narodil sa do rodiny židov žijúcich v Tunisku, kde aj začínal s kreslením, keď si počas druhej svetovej vojny od amerických vojakov vypýtal komiksy, ktoré mu ihneď učarovali.

Keď rodina imigrovala do Francúzska, pokúšal sa stať architektom, pričom však nebol úspešný. Prvú karikatúru mu týždenník Hara-Kiri Hebdo uverejnil v roku 1960. V médiách strávil celý život. Napriek svojmu veku naďalej publikoval v periodikách Journal du Dimanche, Paris Match, L’Echo des savanes a Charlie Hebdo.

Prvým z členov redakcie, ktorých dvojčlenné komando v redakcii hľadalo a chcelo usmrtiť, bol karikaturista Stéphane Charbonnier, známy ako Charb.

V roku 2012, po tom, ako Charlie Hebdo zverejnil kontroverznú karikatúru proroka Mohameda, Charbonnier v rozhovore pre americkú televíziu ABC bránil rozhodnutie redakcie, aj keď vyhlásil, že "našou prácou nie je obhajoba slobody slova, ale bez toho by zahynula. Nemôžeme žiť v krajine, kde nie je sloboda slova. Radšej zomrieť, ako žiť ako potkan".

Kvôli mnohým vyhrážkam mal Charb už roky prideleného od polície ochranku. Jeho telesný strážca bol v redakcii aj v čase útoku, pri ktorom tiež prišiel o život.



Pri útoku zahynul aj Jean Cabut, jeden zo zakladateľov týždenníka, jeho súčasný šéfredaktor a karikaturista známy pod menom Cabu. Denník Le Parisien napísal, že islamisti zabili aj karikaturistu Bernarda Verlhaca, ktorý kreslil pod pseudonymom Tignous.

Obeťou útoku sa stal aj zdanlivo nečakaný účastník stredajšej redakčnej porady, známy ekonóm a finančník Bernard Maris, ktorého smrť medzičasom potvrdil aj guvernér Francúzskej národnej banky Christian Noyer. Maris bol zamestnancom národnej banky od roku 2011 po schválení jeho kandidatúry francúzskym Senátom. Popri práci ekonóma sa však venoval aj písaniu pre rôzne periodiká, vrátane Charlie Hebdo, kde publikoval ako Oncle Bernard (Strýko Bernard).

Charlie Hebdo po zverejnení viacerých karikatúr proroka Mohameda dostal viacero vyhrážok. Z bezpečnostných dôvodov sa pred časom redakcia presťahovala z 20. do 11. parížskeho obvodu.

Stredajší útok v redakcii sa odohral v rovnaký deň, ako sa na pultoch kníhkupectiev objavil nový román spisovateľa Michela Houellebecqa. Román Soumission vyvolal polemiku už pred tým, ako sa objavil na knižnom trhu: autor si v ňom totiž predstavuje Francúzsko v roku 2022, keď ho riadi moslimská vláda a prezidentom sa stane líder moslimskej strany Ben Abbes, ktorý o sebe tvrdí, že bude ochrancom základných hodnôt. Medzi ne však radí patriarchát, polygamiu, zahaľovanie žien, ich vzdanie sa zamestnania, koniec slobody vierovyznania a konverziu k islamu.



Dnešok je vo Francúzsku dňom štátneho smútku. Presne na poludnie si obyvatelia krajiny pamiatku obetí útoku uctia minútou ticha. Na minútu sa zastaví aj mestská a prímestská doprava v Paríži, informovala dnes spoločnosť RATP, ktorá ju prevádzkuje. Podľa agentúry DPA sa v Národnom zhromaždení uskutoční smútočný obrad. Štátne vlajky na úradoch, školách a štátnych inštitúciách sú v celej krajine na tri dni spustené na pol žrde.

Za 12 obetí útoku na redakciu satirického týždenníka sa dnes pri svojej rannej omši vo Vatikáne modlil aj pápež František.