Praha 20. januára (TASR) - Druhý mandát budúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý začne plynúť po jeho pondelkovej inaugurácii, by podľa českého amerikanistu Davida Marečka z Metropolitnej univerzity v Prahe (MUP) mohol Česku priniesť aj čiastočné pozitíva. Odklon od environmentálnych obmedzení, ktoré Trump presadzuje, môže pre ČR znamenať nižšie ceny nerastných surovín či pohonných hmôt, čo môže pomôcť priemyslu. Avizované zavedenie ciel by zas podľa neho mohlo vyústiť v snahu o väčšiu sebestačnosť. V rozhovore so spravodajkyňou TASR poukázal tiež na to, že Trump má v Česku podporu v podstate od všetkých strán politického spektra, hoci od každej z iných dôvodov.

Trumpova, ale vo všeobecnosti republikánska ekonomická politika, je podľa Marečka typická tým, že sa príliš nezaoberá environmentálnymi obmedzeniami v oblasti priemyslu. "Podľa všetkých prognóz by to znamenalo zvýšenie ťažby zásadných surovín v Spojených štátoch, a tým aj zníženie cien na globálnych trhoch. A teda by to mohlo pre Českú republiku priniesť pozitíva v znížení cien pohonných hmôt, nerastných surovín, atď., čo by potom mohlo pomôcť priemyslu, pretože vidíme, aké problémy nastali po ruskej invázii na Ukrajinu," vysvetlil.

Pripomenul, že zavedenie ciel sa často zmieňuje ako zásadný problém najmä pre Nemecko a jeho automobilky. Veľkou súčasťou českej ekonomiky je však vývoz práve do Nemecka, ktoré potom konečné produkty exportuje do USA. Je preto pravdepodobné, že by dôsledky pocítili aj české spoločnosti vyvážajúce do Nemecka. Zároveň by to však podľa neho mohlo viesť aj k tomu, že sa Česko bude snažiť o samostatnejšiu ekonomickú politiku. Možné je aj to, že nová situácia nahrá tlakom na prijatie eura, myslí si Mareček.

V Česku sa na jeseň uskutočnia voľby do Poslaneckej snemovne. Bez ohľadu na to, aký bude ich výsledok, vzťahy so Spojenými štátmi to podľa neho neovplyvní, pretože Trumpa v podstate všetky strany podporujú. "U (Andreja) Babiša je to viac na osobnej úrovni, pretože ten bude vždy tvrdiť 'Stretol som sa s Trumpom, rozumeli sme si'. Potom si dá podobnú šiltovku, akú mal Trump. Ale v prípade Fialu je to často na úrovni euroatlantického spojenectva, ktoré je nutné pre našu bezpečnosť a ekonomiku bez ohľadu na to, kto v USA vládne... Ak sa pozrieme na tú okrajovejšiu časť spektra – SPD, komunistov – tak či už je to (Kateřina) Konečná alebo (Tomio) Okamura, obidvaja sa radovali z víťazstva Donalda Trumpa," priblížil amerikanista.

Spojené štáty budú Česko podľa neho vnímať najmä ako súčasť EÚ, nedá sa očakávať, že by sa zaujímali o ČR ako takú. Podotkol, že v súčasnosti nastáva situácia, ktorú možno označiť za "druhú studenú vojnu". "Je to americká snaha o to, pozerať sa na medzinárodné vzťahy skôr z pohľadu rozdelenia na čínsku a americkú sféru moci. Ale opäť, Trump je veľmi nevyspytateľný, a preto sa dá čiastočne očakávať, že bude aj túto euroatlantickú sféru rozdeľovať clami," povedal Mareček.

Trumpove vyjadrenia o Grónsku či Kanade považuje skôr za rétorické cvičenie, v reálnej politike by od nich zrejme cúval. Ukazuje to však podľa neho na určité smery americkej politiky - Grónsko, Antarktída či Arktída by sa podľa Marečka mohli aj v súvislosti s globálnym otepľovaním stať oveľa dôležitejšie v otázke surovín.

"Naznačuje to, že sa ocitáme v novej geopoliticky napätejšej situácii, vidíme to po celom svete, nielen u Trumpa. Erdogan: 'Nepleťte sa nám do Sýrie'. Samozrejme, sú tam suroviny. Rusko - vidíme, že má imperiálne ciele. Takže tie nádeje zo začiatku 90. rokov sa pomaly opäť menia na skôr negatívnu stránku medzinárodných vzťahov," myslí si Mareček, ktorý Trumpa považuje za najzásadnejšieho predstaviteľa opätovného prerodu na realistickú zahraničnú politiku a politiku, pri ktorej je dôraz kladený skôr na národné než na globálne záujmy.