Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Fínska premiérka potvrdila, že o tejto záležitosti rokovala tak s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom, ako aj s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.
Autor TASR
Budapešť/Brusel 20. októbra (TASR) - Fínska premiérka Sanna Marinová nemá obavy z toho, že by Maďarsko či Turecko blokovalo vstup Fínska do Severoatlantickej aliancie. Predsedníčka fínskej vlády to podľa servera Hvg.hu vyhlásila vo štvrtok v Bruseli, informuje spravodajca TASR.
V rozhovore pre týždenník Politico Marinová po príchode na summit EÚ varovala, že meškanie môže byť riskantné. Súčasne však vyjadrila nádej, že žiadosti Fínska i Švédska o vstup do NATO budú čo najskôr schválené.
Fínska premiérka potvrdila, že o tejto záležitosti rokovala tak s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom, ako aj s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. "Vieme, že v prípade Fínska nemôžu nastať problémy. Je veľmi dôležité, aby sa Helsinki a Štokholm pripojili k Aliancii, pretože na severe (Európy) sa nachádzajú rovnakých podmienkach z hľadiska bezpečnosti," dodala.
Marinová vyzdvihla dôležitosť toho, aby aj ratifikačný proces prebehol hladko, keďže Fínsko – podobne ako Ukrajina – je jedným zo susedov Ruska.
Server 444.hu v stredu pripomenul, že parlamenty takmer všetkých členských krajín NATO už ratifikovali vstup Švédska a Fínska do NATO. Výnimkou sú Maďarsko a Turecko, upozornil server v analýze pod titulkom "Odkladáme ratifikovanie rozšírenia NATO pre Gazprom?".
Predseda parlamentnej frakcie MSZP Bertalan Tóth sa v tejto súvislosti ešte 3. októbra obrátil s otázkami na členov vlády. Ministrovi pre rozvoj hospodárstva Mártonovi Nagyovi adresoval otázku, či nové dohody s ruským energetickým gigantom Gazprom súvisia s odkladaním ratifikácie vstupu dvoch uvedených severských krajín do NATO.
Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó a Nagy sa v posledných týždňoch totiž niekoľkokrát stretli s ruskými politikmi a okrem iného sa s nimi dohodli na tom, že Gazprom časť dodávok zemného plynu na zimnú sezónu poskytne na úver, pripomína 444.hu.
Predsedovi frakcie socialistov odpovedal napokon štátny tajomník rezortu diplomacie Levente Magyar, podľa ktorého kabinet už predložil návrhy zákonov potrebných na ratifikáciu, pričom o programe rokovaní rozhoduje parlament.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
V rozhovore pre týždenník Politico Marinová po príchode na summit EÚ varovala, že meškanie môže byť riskantné. Súčasne však vyjadrila nádej, že žiadosti Fínska i Švédska o vstup do NATO budú čo najskôr schválené.
Fínska premiérka potvrdila, že o tejto záležitosti rokovala tak s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom, ako aj s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. "Vieme, že v prípade Fínska nemôžu nastať problémy. Je veľmi dôležité, aby sa Helsinki a Štokholm pripojili k Aliancii, pretože na severe (Európy) sa nachádzajú rovnakých podmienkach z hľadiska bezpečnosti," dodala.
Marinová vyzdvihla dôležitosť toho, aby aj ratifikačný proces prebehol hladko, keďže Fínsko – podobne ako Ukrajina – je jedným zo susedov Ruska.
Server 444.hu v stredu pripomenul, že parlamenty takmer všetkých členských krajín NATO už ratifikovali vstup Švédska a Fínska do NATO. Výnimkou sú Maďarsko a Turecko, upozornil server v analýze pod titulkom "Odkladáme ratifikovanie rozšírenia NATO pre Gazprom?".
Predseda parlamentnej frakcie MSZP Bertalan Tóth sa v tejto súvislosti ešte 3. októbra obrátil s otázkami na členov vlády. Ministrovi pre rozvoj hospodárstva Mártonovi Nagyovi adresoval otázku, či nové dohody s ruským energetickým gigantom Gazprom súvisia s odkladaním ratifikácie vstupu dvoch uvedených severských krajín do NATO.
Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó a Nagy sa v posledných týždňoch totiž niekoľkokrát stretli s ruskými politikmi a okrem iného sa s nimi dohodli na tom, že Gazprom časť dodávok zemného plynu na zimnú sezónu poskytne na úver, pripomína 444.hu.
Predsedovi frakcie socialistov odpovedal napokon štátny tajomník rezortu diplomacie Levente Magyar, podľa ktorého kabinet už predložil návrhy zákonov potrebných na ratifikáciu, pričom o programe rokovaní rozhoduje parlament.
(spravodajca TASR Ladislav Vallach)
