Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Silja Markkulová pripomenula, že mladí ľudia opakovane dokazujú, že sa chcú zapájať do záležitostí, ktoré ovplyvňujú ich životy.
Autor TASR Jaromír Novak
Brusel 8. decembra (TASR) - Mladí Európania chcú využiť Konferenciu o budúcnosti Európy (CoFoE) nielen na zdôraznenie klasických mládežníckych tém, ako je vzdelávanie, ale poukázať aj na problémy v iných oblastiach, ktoré sa dotýkajú životov mladej generácie. Uviedla to predsedníčka Európskeho fóra mládeže (YFJ) Silja Markkulová v sérii rozhovorov pre spravodajský portál Euractiv.
Výkonná rada CoFoE sa ešte pred spustením prvých podujatí konferencie zaviazala zabezpečiť, že tretina z účastníkov diskusných občianskych panelov a aj plenárnej konferencie budú mladí ľudia. Markkulová to už vtedy privítala a vyjadrila nádej, že mladí Európania túto šancu využijú.
Dosah na to má aj ona sama, lebo ako šéfka najväčšej organizácie v Európe, ktorá bojuje za práva mladých ľudí, sa stala členkou plenárneho zasadnutia CoFoE a v októbri bola v rámci plenárky zvolená za šéfku pracovnej skupiny pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport.
"Európske fórum mládeže je pripravené priniesť hlasy mladých ľudí do diskusií o budúcnosti Európy," uviedla Markkulová na Twitteri po zvolení za šéfku tejto skupiny.
Už predtým však v rozhovore pre Euractiv zdôraznila, že rozhovory o budúcnosti Európy musia zahŕňať hlasy mladých ľudí, lebo budúcnosť závisí od účasti mládeže na demokratických procesoch. Pripomenula, že mladí ľudia opakovane dokazujú, že sa chcú zapájať do záležitostí, ktoré ovplyvňujú ich životy.
To podľa jej slov vidieť aj počas pandémie koronavírusu, ktorá mladých "neúmerne zasiahla" a možno hovoriť o "stratenej generácii". Zároveň však dodala, že politici mládež nepovažujú za súčasť riešenia pandémie. Mladých označujú ako "vinníkov" a mladá generácia bola "posledná v rade" na očkovanie.
"Chceme sa zapojiť do diskusie nielen o tradičných mládežníckych témach, ako je vzdelávanie, ale aj v iných oblastiach, kde nie sme tradične vnímaní ako kľúčoví hráči, aj keď ide o rozhodnutia, ktoré sa veľmi dotýkajú našich životov," vysvetlila.
To podľa nej znamená aj pohľad na prechod od vzdelávania k zamestnaniu a aké sú možnosti zníženia počtu nezamestnaných mladých ľudí v EÚ. Upozornila, že najnovšie európske štatistiky o nezamestnanosti ukazujú, že najviac sú nezamestnanosťou zasiahnutí mladí ľudia z južnej Európy.
Údaje Eurostatu z októbra tohto roka naznačili, že v EÚ je priemerná miera mladých nezamestnaných na úrovni 15,9 percenta. Avšak v Grécku, Španielsku a Taliansku sa pohybuje na hranici 30 percent a viac.
"To však znamená pozrieť sa aj na to, ako zvýšiť počet mladých ľudí v kvalitnom zamestnaní," uviedla Markkulová a dodala, že vzhľadom na negatívny dopad pandémie na životy mladých ľudí je oprávnené hovoriť o stratenej generácii. Aj napriek tomu však podľa nej vidieť, že mladí ľudia túžia po účasti na procese rozhodovania, o čom svedčí aj skutočnosť, že do ulíc európskych miest vystupuje viac a viac mladých ľudí, aby bojovali proti klimatickej kríze.
Konferenciu o budúcnosti Európy s občianskymi konzultáciami a príspevkami na digitálnej platforme, vníma ako dobrú príležitosť prispieť napríklad do diskusií o európskej volebnej reforme, ktorá by mala zvýšiť angažovanosť mládeže.
"Keď uvažujeme o tom, ako by sme mohli zmeniť Európu v budúcnosti, tak zaujímavou súčasťou diskusie by bola zmena spôsobu alebo veku, ako a kedy môžu mladí ľudia rozhodnúť o tom, kto bude zvolený," uviedla šéfka YFJ. Spresnila, že dohoda o znížení volebného veku (napríklad na 16 rokov) by mohla byť "zaujímavým výsledkom" konferencie.
Podľa jej slov do tejto oblasti spadajú aj reformné návrhy zahŕňajúce digitálne hlasovanie a sprístupnenie možnosti mladým ľuďom byť súčasťou oficiálnych demokratických procesov.
Správanie sa členských štátov EÚ je však podľa nej dosť znepokojujúce, lebo nie všetky z nich zapojili svoje národné rady mládeže do národných príspevkov ku konferencii.
Výstupy, ktoré boli doteraz zaznamenané na digitálnej platforme žiadajú inkluzívnejší prístup k mládeži - napríklad zákaz neplatených stáží, ukončenie diskriminačných minimálnych miezd a ukončenie vekových obmedzení prístupu k sociálnej ochrane, čo stále platí vo viacerých krajinách EÚ.
spravodajca TASR Jaromír Novak
Výkonná rada CoFoE sa ešte pred spustením prvých podujatí konferencie zaviazala zabezpečiť, že tretina z účastníkov diskusných občianskych panelov a aj plenárnej konferencie budú mladí ľudia. Markkulová to už vtedy privítala a vyjadrila nádej, že mladí Európania túto šancu využijú.
Dosah na to má aj ona sama, lebo ako šéfka najväčšej organizácie v Európe, ktorá bojuje za práva mladých ľudí, sa stala členkou plenárneho zasadnutia CoFoE a v októbri bola v rámci plenárky zvolená za šéfku pracovnej skupiny pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport.
"Európske fórum mládeže je pripravené priniesť hlasy mladých ľudí do diskusií o budúcnosti Európy," uviedla Markkulová na Twitteri po zvolení za šéfku tejto skupiny.
Už predtým však v rozhovore pre Euractiv zdôraznila, že rozhovory o budúcnosti Európy musia zahŕňať hlasy mladých ľudí, lebo budúcnosť závisí od účasti mládeže na demokratických procesoch. Pripomenula, že mladí ľudia opakovane dokazujú, že sa chcú zapájať do záležitostí, ktoré ovplyvňujú ich životy.
To podľa jej slov vidieť aj počas pandémie koronavírusu, ktorá mladých "neúmerne zasiahla" a možno hovoriť o "stratenej generácii". Zároveň však dodala, že politici mládež nepovažujú za súčasť riešenia pandémie. Mladých označujú ako "vinníkov" a mladá generácia bola "posledná v rade" na očkovanie.
"Chceme sa zapojiť do diskusie nielen o tradičných mládežníckych témach, ako je vzdelávanie, ale aj v iných oblastiach, kde nie sme tradične vnímaní ako kľúčoví hráči, aj keď ide o rozhodnutia, ktoré sa veľmi dotýkajú našich životov," vysvetlila.
To podľa nej znamená aj pohľad na prechod od vzdelávania k zamestnaniu a aké sú možnosti zníženia počtu nezamestnaných mladých ľudí v EÚ. Upozornila, že najnovšie európske štatistiky o nezamestnanosti ukazujú, že najviac sú nezamestnanosťou zasiahnutí mladí ľudia z južnej Európy.
Údaje Eurostatu z októbra tohto roka naznačili, že v EÚ je priemerná miera mladých nezamestnaných na úrovni 15,9 percenta. Avšak v Grécku, Španielsku a Taliansku sa pohybuje na hranici 30 percent a viac.
"To však znamená pozrieť sa aj na to, ako zvýšiť počet mladých ľudí v kvalitnom zamestnaní," uviedla Markkulová a dodala, že vzhľadom na negatívny dopad pandémie na životy mladých ľudí je oprávnené hovoriť o stratenej generácii. Aj napriek tomu však podľa nej vidieť, že mladí ľudia túžia po účasti na procese rozhodovania, o čom svedčí aj skutočnosť, že do ulíc európskych miest vystupuje viac a viac mladých ľudí, aby bojovali proti klimatickej kríze.
Konferenciu o budúcnosti Európy s občianskymi konzultáciami a príspevkami na digitálnej platforme, vníma ako dobrú príležitosť prispieť napríklad do diskusií o európskej volebnej reforme, ktorá by mala zvýšiť angažovanosť mládeže.
"Keď uvažujeme o tom, ako by sme mohli zmeniť Európu v budúcnosti, tak zaujímavou súčasťou diskusie by bola zmena spôsobu alebo veku, ako a kedy môžu mladí ľudia rozhodnúť o tom, kto bude zvolený," uviedla šéfka YFJ. Spresnila, že dohoda o znížení volebného veku (napríklad na 16 rokov) by mohla byť "zaujímavým výsledkom" konferencie.
Podľa jej slov do tejto oblasti spadajú aj reformné návrhy zahŕňajúce digitálne hlasovanie a sprístupnenie možnosti mladým ľuďom byť súčasťou oficiálnych demokratických procesov.
Správanie sa členských štátov EÚ je však podľa nej dosť znepokojujúce, lebo nie všetky z nich zapojili svoje národné rady mládeže do národných príspevkov ku konferencii.
Výstupy, ktoré boli doteraz zaznamenané na digitálnej platforme žiadajú inkluzívnejší prístup k mládeži - napríklad zákaz neplatených stáží, ukončenie diskriminačných minimálnych miezd a ukončenie vekových obmedzení prístupu k sociálnej ochrane, čo stále platí vo viacerých krajinách EÚ.
spravodajca TASR Jaromír Novak
