Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Maroko sa ocitlo v centre pozornosti v súvislosti s tohtotýždňovými teroristickými útokmi v španielskych mestách Barcelona a Cambrils, z ktorých sú podozriví aj islamisti pôvodom z Maroka.
Autor TASR
Rabat 20. augusta (TASR) - Marocký krát Mohamed VI. udelil milosť 415 osobám odsúdeným za rôzne trestné činy. Medzi omilostenými je aj 13 ľudí odsúdených za terorizmus. S odvolaním sa na marocké ministerstvo spravodlivosti o tom informovala agentúra Maghreb Arabe Press (MAP).
K udeleniu milosti došlo pri príležitosti Dňa revolúcie, kráľa a národa, ktorý sa dnes slávi v Maroku.
Agentúra MAP spresnila, že omilostených 13 osôb odsúdených predtým za terorizmus sa zapojilo do vládneho programu Zmierenie, ktorého cieľom je bojovať proti extrémizmu a terorizmu v marockej spoločnosti.
Maroko sa ocitlo v centre pozornosti v súvislosti s tohtotýždňovými teroristickými útokmi v španielskych mestách Barcelona a Cambrils, z ktorých sú podozriví aj islamisti pôvodom z Maroka.
V súvislosti s týmito útokmi marocké úrady prijali rozhodnutie posilniť bezpečnostné opatrenia v mestách na severe Maroka, ako aj v pohraničných oblastiach v susedstve španielskych enkláv Ceuta a Melilla.
Podľa marockého denníka al Massae na marockých "hraničných priechodoch sa robia dôkladné kontroly, aby osoby hľadané v súvislosti s atentátmi v Katalánsku nemohli preniknúť na územie Maroka".
Posilnené sú aj bezpečnostné opatrenia v blízkosti španielskeho veľvyslanectva a konzulárnych úradov v Maroku, ako aj španielskych kultúrnych a vzdelávacích ustanovizní na území kráľovstva.
K udeleniu milosti došlo pri príležitosti Dňa revolúcie, kráľa a národa, ktorý sa dnes slávi v Maroku.
Agentúra MAP spresnila, že omilostených 13 osôb odsúdených predtým za terorizmus sa zapojilo do vládneho programu Zmierenie, ktorého cieľom je bojovať proti extrémizmu a terorizmu v marockej spoločnosti.
Maroko sa ocitlo v centre pozornosti v súvislosti s tohtotýždňovými teroristickými útokmi v španielskych mestách Barcelona a Cambrils, z ktorých sú podozriví aj islamisti pôvodom z Maroka.
V súvislosti s týmito útokmi marocké úrady prijali rozhodnutie posilniť bezpečnostné opatrenia v mestách na severe Maroka, ako aj v pohraničných oblastiach v susedstve španielskych enkláv Ceuta a Melilla.
Podľa marockého denníka al Massae na marockých "hraničných priechodoch sa robia dôkladné kontroly, aby osoby hľadané v súvislosti s atentátmi v Katalánsku nemohli preniknúť na územie Maroka".
Posilnené sú aj bezpečnostné opatrenia v blízkosti španielskeho veľvyslanectva a konzulárnych úradov v Maroku, ako aj španielskych kultúrnych a vzdelávacích ustanovizní na území kráľovstva.
Dňom revolúcie, kráľa a národa si v Maroku pripomínajú udalosti z 20. augusta 1953 - deportáciu sultána Mohameda V. po jeho zosadení francúzskymi koloniálnymi úradmi. Táto udalosť v Maroku posilnila nacionalistické nálady u obyvateľstva, ktoré pobúril postup francúzskych úradov. Sultán Muhammad bin Jusúf - otec kráľa Hasana II. a starý otec súčasného monarchu - síce aj s rodinou odišiel do exilu na Korziku a neskôr na Madagaskar, ale v auguste 1957 sa stal kráľom Maroka - Mohamedom V.
