Rabat 11. júna (TASR) - Marockí zákonodarcovia v pondelok večer jednomyseľne schválili návrh zákona, ktorý potvrdzuje berberčinu ako úradný jazyk a ešte viac posilňuje toto jej postavenie. Stalo sa tak osem rokov po tom, čo ju predbežne uznali už v novej ústave. V utorok o tom informovala tlačová agentúra AFP.

Nový zákon je navrhnutý tak, aby "zacementoval" používanie berberčiny - spolu s arabčinou - v štátnej správe, miestnych úradoch, verejných službách, školách a v kultúrnom živote.

Berberčina bola najprv uznaná za úradný jazyk v roku 2011, po boji aktivistov dlhom celé desaťročia.

Severoafrické kráľovstvo však malo ťažkosti so zavádzaním tohto jazyka na úradnej úrovni, hoci je materinským jazykom veľkej časti obyvateľov.

Nový zákon bude pomáhať "presadzovať v praxi používanie tohto úradného jazyka..., pričom ho bude uchovávať a chrániť ako kultúrne dedičstvo", uviedol minister kultúry Muhammada Laaradž po pondelkovom hlasovaní.

Berberi sami seba vo vlastnom jazyku nazývajú Amazigovia.

Popredný berberský aktivista a intelektuál Muhammad Asíd však vyhlásil, že zákon nezachádza dostatočne ďaleko.

"Nie je to práve to, čo väčšina Amazigov (Berberov) čakala - tento zákon je hmlistý, nehovorí, že berberčina sa musí vyučovať alebo používať v médiách," povedal aktivista pre agentúru AFP.

"Požadujeme pojmovú zmenu tak, aby nastala rovnosť medzi oboma úradnými jazykmi. Ale to nie je tento prípad - diskriminácia vďaka tomuto zákonu pokračuje," posťažoval sa Asíd.

Podľa sčítania ľudu z roku 2004 osem miliónov ľudí - štvrtina marockej populácie - rozpráva každý deň jedným z troch berberských nárečí (dialektov).

Jedným z najvýznamnejších dôsledkov uznania jazyka za úradný je aj to, že písmo Berberov tifinag sa uvádza na verejných budovách, spolu s arabčinou a francúzštinou.

Od roku 2010 aj štátna televízna stanica podporuje kultúru Amazigov, teda Berberov.

Zákonodarcovia vyvolali pred niekoľkými rokmi senzáciu, keď v parlamente rozprávali berbersky.

Štátni úradníci niekedy odmietajú zapísať do matrík berberské krstné mená.

Berberskú vlajku - červený znak na pozadí tvorenom sýtožltým, modrým a zeleným vodorovným pruhom - je často vidieť vo veľkom počte na protestoch v berberských oblastiach, vrátane nepoddajného severného, prevažne horského regiónu Ríf.

Berberi (berbersky Amazigovia) je súhrnne označenie pre pôvodných obyvateľov severnej Afriky. V súčasnosti obývajú rozsiahle územia od Maroka cez Alžírsko, Tunisko, Líbyu až po oázu Síwa na západe Egypta. Smerom na juh sú to saharské územia Mauritánie, Mali, Nigeru, Čadu až po rieku Niger.