Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 23. november 2024Meniny má Klement
< sekcia Zahraničie

Masový vrah Breivik podal ďalšiu žalobu, žiada ukončenie samoväzby

Nórsky masový vrah Anders Behring Breivik prichádza na prvý deň pojednávania v telocvični väznice Skien 18. januára 2022. Foto: TASR/AP

Breivikov právny zástupca Öystein Storrvik zdôvodnil podanie žaloby tým, že jeho klientovi chýba kontakt s ďalšími väzňami, čo je porušenie jeho práv.

Oslo 26. augusta (TASR) - Masový vrah Anders Behring Breivik, odsúdený za zabitie 77 ľudí pri útokoch v júli 2011, podal ďalšiu žalobu na nórsky štát. Chce sa tak domôcť ukončenia svojej samoväzby, v ktorej je umiestnený už desať rokov. Informovala o tom v piatok agentúra DPA s odvolaním sa na správy nórskych médií.

Breivikov právny zástupca Öystein Storrvik zdôvodnil podanie žaloby tým, že jeho klientovi chýba kontakt s ďalšími väzňami, čo je porušenie jeho práv.

"Nie je v kontakte s nikým okrem väzenských dozorcov," vyhlásil Storrvik, ktorý vo štvrtok o podaní žaloby informoval nórske ministerstvo spravodlivosti.

Štyridsaťtriročného Breivika tento rok presunuli do inej väznice, ale k zmierneniu režimu jeho samoväzby, v ktorej je od ukončenia súdneho procesu v roku 2012, nedošlo, zdôraznil právnik.

Pri útokoch z 22. júla 2011 Breivik najprv nastražil bombu vo vládnej štvrti v hlavnom meste Oslo - explózia pripravila o život osem ľudí. Zhruba o dve hodiny neskôr spustil streľbu na účastníkov letného tábora organizovaného mládežníckou organizáciou vládnucej Strany práce na ostrove Utöya, kde zastrelil 69 osôb.

Ako motív svojich činov uviedol odpor proti multikulturalizmu a podpore prisťahovalectva zo strany nórskej vlády.

V roku 2012 Breivika odsúdili na 21 rokov väzenia; to je v Nórsku maximálny možný trest, ktorý však môže byť neobmedzene predlžovaný v prípade, že by odsúdený stále predstavoval hrozbu pre spoločnosť.

O podmienečné prepustenie mohol Breivik požiadať po prvý raz až po desiatich rokoch. Súd však vo februári jeho prvú takúto žiadosť zamietol s argumentom, že by po prepustení mohol stále predstavovať potenciálnu hrozbu.

Pravicový extrémista Breivik už podal na nórsku vládu niekoľko žalôb, v ktorých sa sťažoval na porušovanie svojich práv a podmienky výkonu trestu. Okrem iného sa domáhal možnosti komunikovať so svojimi sympatizantmi, čo mu však súd tiež neumožnil.