Poručík Hadar Goldin (23) prišiel o život v auguste 2014, krátko po vyhlásení prímeria vo vojne, ktorá sa odohrávala v pásme Gazy medzi Izraelom a hnutím Hamas.
Autor TASR
Ženeva 23. septembra (TASR) - Matka izraelského vojaka zabitého v roku 2014 v palestínskom pásme Gazy žiada medzinárodné spoločenstvo, aby jej pomohlo získať synove telesné pozostatky. Lea Goldinová v pondelok v Ženeve navrhla, aby pomoc palestínskej enkláve bola podmienená tým, že militantné hnutie Hamas vydá telo jej syna i pozostatky ďalšieho izraelského vojaka.
V emocionálnom prejave pred Radou OSN pre ľudské práva v Ženeve Goldinová vyhlásila, že Hamas päť rokov "kruto mučí našu rodinu" tým, že jej synovi upiera riadny pohreb. Upozornila, že ide o "zjavné porušenie ženevských dohovorov a medzinárodného humanitárneho práva."
Poručík Hadar Goldin (23) prišiel o život v auguste 2014, krátko po vyhlásení prímeria vo vojne, ktorá sa odohrávala v pásme Gazy medzi Izraelom a hnutím Hamas. Konflikt si na palestínskej strane vyžiadal 2251 obetí, väčšinou civilistov. O život prišlo aj 74 Izraelčanov, väčšina z nich boli vojaci.
Predpokladá sa, že Goldinove pozostatky sú v rukách Hamasu, podobne ako aj telo ďalšieho zabitého izraelského vojaka, Orona Šaula.
V rozhovore pre agentúru AFP Goldinová uviedla, že darcovské štáty, ktorí teraz v New Yorku diskutujú o projektoch pomoci pre Gazu, by mali podmieniť pomoc Hamasu, ktorý v pásme Gazy vládne, vydaním pozostatkov Hadara Goldina.
Zdôraznila pritom, že "je veľmi naklonená pomoci smerujúcej do Gazy, ktorej približne dva milióny obyvateľov sú silne závislé od medzinárodnej pomoci." "Chcela by som vidieť pásmo Gazy ako Singapur," vyhlásila, ale dodala, že na prvom mieste je pre ňu vrátanie tiel jej syna a Orona, a návrat dvoch Izraelčanov, ktorých zrejme Hamas zadržiava ako rukojemníkov.
Goldinová súčasne vyjadrila nádej, že zlomom v kauze jej syna by mohlo byť prijatie rezolúcie č. 2474 v Bezpečnostnej rade OSN.
Rezolúcia 2474 stanovuje, že štáty sú spoločne zodpovedné za zabezpečenie rýchleho návratu ľudí, ktorí zmizli počas ozbrojeného konfliktu, a nalieha na osobitných vyslancov OSN, aby túto otázku považovali za prioritu.
Podľa Goldinovej to znamená, že vrátenie nezvestných - mŕtvych i živých - by malo byť povinným krokom na zvýšenie dôvery na začiatku akýchkoľvek rokovaní o ukončení vojenského konfliktu.
V emocionálnom prejave pred Radou OSN pre ľudské práva v Ženeve Goldinová vyhlásila, že Hamas päť rokov "kruto mučí našu rodinu" tým, že jej synovi upiera riadny pohreb. Upozornila, že ide o "zjavné porušenie ženevských dohovorov a medzinárodného humanitárneho práva."
Poručík Hadar Goldin (23) prišiel o život v auguste 2014, krátko po vyhlásení prímeria vo vojne, ktorá sa odohrávala v pásme Gazy medzi Izraelom a hnutím Hamas. Konflikt si na palestínskej strane vyžiadal 2251 obetí, väčšinou civilistov. O život prišlo aj 74 Izraelčanov, väčšina z nich boli vojaci.
Predpokladá sa, že Goldinove pozostatky sú v rukách Hamasu, podobne ako aj telo ďalšieho zabitého izraelského vojaka, Orona Šaula.
V rozhovore pre agentúru AFP Goldinová uviedla, že darcovské štáty, ktorí teraz v New Yorku diskutujú o projektoch pomoci pre Gazu, by mali podmieniť pomoc Hamasu, ktorý v pásme Gazy vládne, vydaním pozostatkov Hadara Goldina.
Zdôraznila pritom, že "je veľmi naklonená pomoci smerujúcej do Gazy, ktorej približne dva milióny obyvateľov sú silne závislé od medzinárodnej pomoci." "Chcela by som vidieť pásmo Gazy ako Singapur," vyhlásila, ale dodala, že na prvom mieste je pre ňu vrátanie tiel jej syna a Orona, a návrat dvoch Izraelčanov, ktorých zrejme Hamas zadržiava ako rukojemníkov.
Goldinová súčasne vyjadrila nádej, že zlomom v kauze jej syna by mohlo byť prijatie rezolúcie č. 2474 v Bezpečnostnej rade OSN.
Rezolúcia 2474 stanovuje, že štáty sú spoločne zodpovedné za zabezpečenie rýchleho návratu ľudí, ktorí zmizli počas ozbrojeného konfliktu, a nalieha na osobitných vyslancov OSN, aby túto otázku považovali za prioritu.
Podľa Goldinovej to znamená, že vrátenie nezvestných - mŕtvych i živých - by malo byť povinným krokom na zvýšenie dôvery na začiatku akýchkoľvek rokovaní o ukončení vojenského konfliktu.