Kalkata/Bratislava 5. septembra (TASR) – Jedna z najvýraznejších osobností 20. storočia - Matka Tereza z indickej Kalkaty, zasvätila svoj život starostlivosti o "najbiednejších z najbiednejších", ľudí trpiacich a chorých a ľudí bez domova, vyčlenených na okraj spoločnosti. V stredu 5. septembra uplynie 15 rokov od jej úmrtia.

Najznámejšia misionárka na svete sa narodila v hlavnom meste Macedónska Skopje 26. augusta 1910 ako Agnes Gonxha Bojaxhiu v rodine albánskeho obchodníka. Jej matka Drana pochádzala z mesta Gjakova (v dnešnom Kosove), otec Nikolle bol majiteľom drogérie. Mala dvoch súrodencov.

V jej náboženskej výchove zohrali významnú úlohu nielen rodičia, štátne gymnázium či Mariánska kongregácia, ale aj juhoslovanskí jezuiti, prostredníctvom ktorých sa už ako 12-ročná dozvedala o práci misionárov v Indii.

Ako 18-ročná premýšľala o svojej budúcnosti. Túžila po misiách, chcela sa dostať do Indie, ale netúžila stať sa rehoľníčkou. Bez vstupu do mníšskeho rádu by sa však na vytúženú misiu do Indie nedostala. Jezuiti jej sprostredkovali kontakt so sestrami z Loreta (Inštitút preblahoslavenej Panny Márie, IBVM) v Írsku, ktoré mali misijné stanice aj v Bengálsku.

Po štúdiách na Londýnskej škole hospodárskych a politických vied odišla v roku 1928 do kláštora Loreto v írskom Dubline. Po polročnom pobyte a zložení sľubov ju rád vyslal do indickej Kalkaty, kde pôsobila ako učiteľka zemepisu a dejepisu na St. Mary's High School. Zároveň ďalej študovala, aby dosiahla magisterský titul a mohla sa stať riaditeľkou školy.

Svoje pôsobenie v cirkvi prehodnotila rehoľná sestra Tereza v roku 1946. Rozhodla sa, že sa usadí v chudobných štvrtiach Kalkaty spolu s niekoľkými svojimi prívrženkyňami. V januári 1948 požiadala svoju predstavenú o dovolenie žiť mimo kláštora a pracovať v kalkatských chudobných štvrtiach; o mesiac neskôr si vyžiadala aj povolenie z Vatikánu. V auguste 1948 vystúpila sestra Tereza z rehole loretánok a obliekla si biele sárí s belasým okrajom a krížom na ramene. Odišla na tri mesiace do Patny k misionárkam-lekárkam na ošetrovateľský kurz.

V roku 1948 založila Kongregáciu Misionárok lásky a prijala meno Matka Tereza.

Novú rehoľu, ktorá si za svoje poslanie zvolila pomáhať chorým na tuberkulózu, smrteľne chorým a umierajúcim, malomocným, duševne chorým a deťom, uznal pápež Pius XII. 7. októbra 1950.

Pomoci blížnym sa Matka Tereza venovala až do posledných chvíľ. Zomrela 5. septembra 1997 vo veku 87 rokov v Kalkate v Indii.

Svojou prácou si vyslúžila uznanie a obdiv. V roku 1971 získala od pápeža Jána XXIII. cenu mieru, o rok neskôr Néhruovu cenu za šírenie medzinárodného mieru a pochopenia. V roku 1979 sa stala laureátkou Nobelovej ceny za mier a v roku 1992 dostala cenu UNESCO za výchovu k mieru.

Dňa 6. júna 1997 udelili Matke Tereze za jej celoživotnú misiu Zlatú medailu amerického Kongresu, najvyššie ocenenie zákonodarného zboru USA.

Šesť rokov po jej úmrtí, 9. októbra 2003, ju pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahorečenú.

Predstavená Misionárok lásky navštívila aj Slovensko. Po prvý raz tu bola v Mariánskom roku 1987. Súčasťou jej pobytu bola i návšteva baziliky Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne. Jej druhá cesta na Slovensku sa začala 14. mája 1990. Na Kysuce prišla v sprievode biskupa Pavla Hnilicu a vtedajšieho sídelného nitrianskeho biskupa, kardinála Jána Chryzostoma Korca. V novootvorenom misijnom dome Nazaret v Čadci ponechala svoje prvé štyri sestry - Misionárky lásky. Rádové sestry z Kongregácie Misionárok lásky pôsobia na Slovensku v Žiline a Bratislave.