Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Premiér nechcel komentovať samotné rokovania šéfov štátov EÚ, kým nepríde ku konečnej dohode.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 18. júla (TASR) – Dohoda na prerozdelení financií zo sedemročného rozpočtu Európskej únie (EÚ) a z plánovaného fondu obnovy medzi jednotlivé štáty sa rodí ťažko. Štáty EÚ sa zatiaľ ani druhý deň rokovaní nedokázali úplne dohodnúť na výške a mechanizme vyplácania fondu obnovy. Je otázne, či sa v sobotu podarí dospieť ku kompromisu a názorové rozdiely odstrániť. Podľa premiéra SR Igora Matoviča sa však doteraz rokovania uberajú pre Slovensko dobrým smerom. V Bruseli šéfovia štátov rozhodujú o rozdelení celkovo viac ako 1,8 bilióna eur.
"Držme si všetci palce, rysuje sa to dobrým smerom," povedal Matovič. Premiér nechcel komentovať samotné rokovania šéfov štátov EÚ, kým nepríde ku konečnej dohode. "Čisto zo slovenského pohľadu sa to rysuje tak, že sme vyboxovali všetko, čo sme vyboxovať chceli," dodal premiér. Rokovania v Bruseli stále pokračujú a nie je jasné, či sa ich podarí v sobotu ukončiť.
Lídri krajín EÚ prichádzali na bruselský samit s veľkými názorovými rozdielmi. Štvorčlenná skupina takzvaných šetrných krajín Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko podľa serveru politico.eu nesúhlasila s návrhom predsedu Európskej rady Charlesa Michela, ktorý predpokladal vytvorenie fondu obnovy vo výške 750 miliárd eur. Z toho 500 miliárd eur bolo určených ako granty a 250 miliárd eur ako pôžičky. Na fond si mala prostriedky požičať prvýkrát v histórii Európska komisia, čím by sa vytvorila dlhová únia všetkých štátov EÚ.
Vytvorenie dlhodobej dlhovej únie rezolútne odmietol rakúsky kancelár Sebastian Kurz. "Nesmieme skončiť ako dlhodobá dlhová únia. Chceme prejaviť solidaritu, ale musíme mať na pamäti aj záujmy rakúskych daňových poplatníkov," zdôraznil Kurz v piatok (17.7.) pred rokovaním.
Michel chcel zmenšiť obavy šetrných štátov, že peniaze budú použité nesprávne, preto prišiel v sobotu ráno s kompromisným návrhom na zníženie sumy určenej ako granty pre štáty najviac postihnuté koronakrízou. Nový návrh rátal s rozdelením grantov už len vo výške 450 miliárd eur a s pôžičkami 300 miliónov eur. Oprávnenosť vyplatenie financií by navyše mala v prípade nesúhlasu niektorého z členských štátov posúdiť Európska rada alebo rada ministrov financií EÚ (Ecofin). Michel sa týmto návrhom usiloval zmierniť nesúhlas holandského premiéra Marka Rutteho so spravovaním finančných prostriedkov fondu.
"Držme si všetci palce, rysuje sa to dobrým smerom," povedal Matovič. Premiér nechcel komentovať samotné rokovania šéfov štátov EÚ, kým nepríde ku konečnej dohode. "Čisto zo slovenského pohľadu sa to rysuje tak, že sme vyboxovali všetko, čo sme vyboxovať chceli," dodal premiér. Rokovania v Bruseli stále pokračujú a nie je jasné, či sa ich podarí v sobotu ukončiť.
Lídri krajín EÚ prichádzali na bruselský samit s veľkými názorovými rozdielmi. Štvorčlenná skupina takzvaných šetrných krajín Dánsko, Holandsko, Rakúsko a Švédsko podľa serveru politico.eu nesúhlasila s návrhom predsedu Európskej rady Charlesa Michela, ktorý predpokladal vytvorenie fondu obnovy vo výške 750 miliárd eur. Z toho 500 miliárd eur bolo určených ako granty a 250 miliárd eur ako pôžičky. Na fond si mala prostriedky požičať prvýkrát v histórii Európska komisia, čím by sa vytvorila dlhová únia všetkých štátov EÚ.
Vytvorenie dlhodobej dlhovej únie rezolútne odmietol rakúsky kancelár Sebastian Kurz. "Nesmieme skončiť ako dlhodobá dlhová únia. Chceme prejaviť solidaritu, ale musíme mať na pamäti aj záujmy rakúskych daňových poplatníkov," zdôraznil Kurz v piatok (17.7.) pred rokovaním.
Michel chcel zmenšiť obavy šetrných štátov, že peniaze budú použité nesprávne, preto prišiel v sobotu ráno s kompromisným návrhom na zníženie sumy určenej ako granty pre štáty najviac postihnuté koronakrízou. Nový návrh rátal s rozdelením grantov už len vo výške 450 miliárd eur a s pôžičkami 300 miliónov eur. Oprávnenosť vyplatenie financií by navyše mala v prípade nesúhlasu niektorého z členských štátov posúdiť Európska rada alebo rada ministrov financií EÚ (Ecofin). Michel sa týmto návrhom usiloval zmierniť nesúhlas holandského premiéra Marka Rutteho so spravovaním finančných prostriedkov fondu.
