Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 15. máj 2025Meniny má Žofia
< sekcia Zahraničie

Médiá:Scholz zablokoval balík pre Ukrajinu v hodnote troch miliárd eur

Na snímke nemecký kancelár Olaf Scholz. Foto: TASR/AP

Návrh podľa časopisu Der Spiegel predložili ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková a minister obrany Boris Pistorius.

Berlín 10. januára (TASR) - Nemecký kancelár Olaf Scholz údajne zablokoval návrh na ďalší balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu vo výške asi troch miliárd eur, uvádzajú nemecké médiá. TASR sa odvoláva na piatkovú správu portálu Politico.

Návrh podľa časopisu Der Spiegel predložili ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková a minister obrany Boris Pistorius. Cieľom malo byť poskytnúť Ukrajine dôležité vojenské systémy vrátane troch batérií protivzdušnej obrany IRIS-T, desiatich húfnic a ďalšej delostreleckej munície.

Podľa správy balík pomoci vypracovali bezprostredne po páde Scholzovej koaličnej vlády, pričom ministri chceli zabezpečiť schválenie financovania v parlamente ešte pred februárovými predčasnými parlamentnými voľbami.

Ich ministerstvá žiadosť odôvodnili zhoršujúcou sa vojenskou situáciou na Ukrajine, ku ktorej sa pridali pochybnosti o pokračujúcej podpore zo strany USA po volebnom víťazstve Donalda Trumpa. Baerbocková a Pistorius formulovali návrh ako dôležitý signál neochvejnej podpory svojej krajiny.

Napriek ich úsiliu bol Scholz podľa správ naďalej proti. Úradujúci kancelár údajne tvrdil, že existujúca vojenská pomoc – štyri miliardy eur na rok 2025 spolu s prostriedkami z 50-miliardovej pôžičky G7 financovanej zo zmrazených ruských aktív – je dostatočná. Podľa portálu môže ísť o súčasť predvolebnej kampane. Scholzov úrad na žiadosť Politico o vyjadrenie bezprostredne nereagoval.

Pistorius pritom vo štvrtok na stretnutí Kontaktnej skupiny na podporu Ukrajiny v Nemecku oznámil ďalšie riadené strely pre systémy protivzdušnej obrany IRIS-T pre Kyjev.

Spresnil, že rakety pôvodne objednali pre nemeckú armádu, ale dostane ich Ukrajina, aby mohla odrážať letecké útoky ruských síl. Odmietol však konkretizovať, koľko rakiet Ukrajina dostane.

Nemecký minister na schôdzke tiež avizoval, jeho krajina v najbližších týždňoch vyšle do Poľska ďalších 200 vojakov a dve batérie systému protivzdušnej obrany Patriot na ochranu logistického uzla NATO na letisku Rzeszów, odkiaľ sa distribuuje vojenská pomoc pre Ukrajinu. Vojaci zostanú v Poľsku pod velením NATO približne pol roka.

Premiér: Konsolidácia zostáva mimoriadnou prioritou súčasnej vlády

Vláda je podľa jeho slov pripravená o transakčnej dani ďalej diskutovať, hľadať technické riešenia, ak niekde spôsobuje ťažkosti.

- Premiér Robert Fico (Smer-SD) sa zo zranení, ktoré utrpel pri vlaňajšom atentáte v Handlovej, liečil viac ako 42 dní.

- Konsolidácia zostáva mimoriadnou prioritou súčasnej vlády. Uviedol to okrem iného na štvrtkovom zhromaždení delegátov Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) predseda vlády Robert Fico (Smer-SD).

- Polícii sa podarilo objasniť sériu krádeží v obci Iňačovce v okrese Michalovce. Štyroch mužov, ktorí opakovane od decembra 2024 do januára 2025 kradli v jednom z rodinných domov, obvinili.

- Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po príchode do Ankary označil ruskú delegáciu v Istanbule, ktorá má rokovať s delegáciou Ukrajiny, ako „atrapu“ s nejasným mandátom. Povedal to pred rokovaním s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.

- Štúdium zubného lekárstva sa na martinskej Jesseniovej lekárskej fakulte Univerzity Komenského (UK) a Lekárskej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach skráti na päť rokov.

- Prestávky medzi jednotlivými tretinami na prebiehajúcich MS v hokeji predĺžia od štvrtkových duelov z 15 na 17 minút. Rozhodla tak Medzinárodná hokejová federácia (IIHF) po tom, ako v dejisku B-skupiny v dánskom Herningu dochádzalo k nepríjemným situáciám.

- Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok dopoludnia potvrdilo, že rokovania s ukrajinskou delegáciou v Istanbule sa na žiadosť Turecka uskutočnia až v „druhej polovici dňa“. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

- Vodiči sa vo štvrtok predpoludním pre nehodu dvoch kamiónov zdržia asi hodinu na ceste I/18 v Strečnianskej úžine medzi Žilinou a Martinom.

- Neúčasť ruského prezidenta Vladimira Putina na rokovaniach s ukrajinskou stranou, ktoré by sa mali uskutočniť vo štvrtok v Istanbule, svedčí podľa českého ministra zahraničných vecí Jana Lipavského o zbabelosti šéfa Kremľa.

- Verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský sa obrátil na Ústavný súd (ÚS) SR vo veci zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov.

- V stredu zahynulo najmenej 21 ľudí pri hromadnej zrážke nákladného auta, autobusu a dodávky na diaľnici spájajúcej mexické štáty Oaxaca a Puebla.

- Diplomata, ktorého v pondelok zadržali švédske orgány pre podozrenia zo špionáže, v stredu prepustili z väzby, avšak naďalej zostáva podozrivým.

- Najmenej traja ľudia v stredu zahynuli pri ruskom raketovom útoku na ukrajinské mesto Sumy, oznámil gubernátor Sumskej oblasti Oleh Hryhorov na sieti Facebook.

- Ruský prezident Vladimir Putin nie je uvedený v oficiálnom zozname členov delegácie, ktorá má vo štvrtok rokovať s ukrajinskými predstaviteľmi v tureckom Istanbule.

- Ukrajinská colná správa v stredu oznámila, že v piatok 16. mája na niekoľko hodín uzavrie priechod Užhorod - Vyšné Nemecké na hranici so Slovenskom.

- Estónska armáda v stredu uviedla, že ruská stíhačka narušila vzdušný priestor tejto pobaltskej krajiny, ktorá je členom EÚ i NATO.

- Slovensko sa po takmer 15 rokoch oficiálne stalo 33. krajinou, ktorej vojaci sa zapájajú do mierovej misie vedenej NATO v Kosove (KFOR).

- Čína oznámila, že pozastavila platnosť niektorých necolných protiopatrení voči americkým firmám, ktoré prijala ako odvetu za uvalenie vysokých dovozných ciel zo strany americkej administratívy.

- Predsedovia štyroch slovenských samosprávnych krajov sa v stredu v Bruseli stretli s výkonným podpredsedom Európskej komisie (EK) zodpovedným za regionálny rozvoj a eurofondy Raffaelom Fittom.

- Americký prezident Donald Trump a katarský emir Tamím bin Hamad Ál Sání v stredu v Dauhe podpísali dohody, ktoré majú priniesť hospodársku výmenu medzi ich krajinami v hodnote najmenej 1,2 bilióna dolárov.