Opatrenia boli zavedené po násilnostiach, ktoré vypukli 13. mája v súvislosti s ústavnou reformou volebného systému.
Autor TASR
Nouméa 16. júna (TASR) - Medzinárodné letisko v hlavnom meste Novej Kaledónie Nouméa bude od pondelka opäť otvorené po tom, ako ho minulý mesiac zatvorili počas série nepokojov, uviedli úrady na francúzskom tichomorskom území s tým, že sa zmierni aj zákaz vychádzania. TASR informuje na základe správy od agentúry AFP.
Úrady v nedeľu uviedli, že sa "rozhodli od pondelka znovu otvoriť letisko počas dňa" a tiež "posunúť začiatok zákazu vychádzania na 20:00 (z 18:00)".
Opatrenia boli zavedené po násilnostiach, ktoré vypukli 13. mája v súvislosti s ústavnou reformou volebného systému. Na jej základe by mali právo voliť v provinčných voľbách tisíce francúzskych občanov.
Domorodí Kanakovia na súostroví sa obávali, že tento krok oslabí ich politický vplyv, čím by definitívne stratili nádej na získanie nezávislosti.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu oznámil, že reforma hlasovania, ktorá vyvolala nepokoje, bude "pozastavená" vzhľadom na predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku.
Nová Kaledónia je od polovice 19. storočia francúzskym zámorským územím. Názory na to, či by mali ostrovy zostať súčasťou Francúzska, alebo byť autonómne či nezávislé, rozdeľujú tamojšie obyvateľstvo - zhruba podľa etnických línií.
Úrady v nedeľu uviedli, že sa "rozhodli od pondelka znovu otvoriť letisko počas dňa" a tiež "posunúť začiatok zákazu vychádzania na 20:00 (z 18:00)".
Opatrenia boli zavedené po násilnostiach, ktoré vypukli 13. mája v súvislosti s ústavnou reformou volebného systému. Na jej základe by mali právo voliť v provinčných voľbách tisíce francúzskych občanov.
Domorodí Kanakovia na súostroví sa obávali, že tento krok oslabí ich politický vplyv, čím by definitívne stratili nádej na získanie nezávislosti.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu oznámil, že reforma hlasovania, ktorá vyvolala nepokoje, bude "pozastavená" vzhľadom na predčasné parlamentné voľby vo Francúzsku.
Nová Kaledónia je od polovice 19. storočia francúzskym zámorským územím. Názory na to, či by mali ostrovy zostať súčasťou Francúzska, alebo byť autonómne či nezávislé, rozdeľujú tamojšie obyvateľstvo - zhruba podľa etnických línií.