Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na zasadnutí 104 členov parlamentu vo východolíbyjskom meste Tobruk hlasovalo 89 zákonodarcov proti podpore vlády, ktorú líbyjská prezidentská rada navrhla minulý týždeň.
Autor TASR
,aktualizované Bengázi 25. januára (TASR) -Líbyjský medzinárodne uznaný parlament dnes v hlasovaní odmietol vládu národnej jednoty, navrhovanú na základe plánu pod záštitou OSN, ktorého cieľom je vyriešiť politickú krízu a ozbrojený konflikt v krajine. Informovali o tom tlačové agentúry Reuters a AP s odvolaním sa na člena tohto parlamentu.
Líbya má od roku 2014 dva súperiace parlamenty aj vlády - vo východolíbyjskom meste Tobruk a v hlavnom meste Tripolis. Obe sú podporované voľnými združeniami ozbrojených skupín a bývalých povstalcov, ktorí v roku 2011 pomáhali zvrhnúť vodcu Muammara Kaddáfího.
Na zasadnutí 104 členov parlamentu v Tobruku hlasovalo 90 zákonodarcov proti vláde národnej jednoty, ktorú líbyjská prezidentská rada navrhla minulý týždeň, a 89 zákonodarcov odmietlo politickú dohodu s úradmi v Tripolise.
Zákonodarcovia v Tobruku vysvetlili, že navrhovanú vládu s 32 členmi zamietli preto, lebo v nej bolo priveľa postov. Dodali, že líbyjská prezidentská rada so sídlom v Tunisku má teraz desať dní na to, aby predstavila novú, menšiu zostavu ministrov.
Zákonodarca Muhammad Abání povedal pre Reuters, že navrhovaná administratíva nereprezentovala záujmy líbyjského ľudu, ale bola zložená "podľa požiadaviek vodcov milícií". Vláda národnej jednoty a dohoda boli pritom výsledkom dlhých mesiacov rokovaní pod dohľadom OSN a podporili ich viacerí členovia oboch znepriatelených frakcií v Líbyi.
Od novej vlády sa očakáva obnovenie pokoja v tejto severoafrickej krajine, zmietajúcej sa v násilnostiach od roku 2011, keď padol režim dlhoročného diktátora Muammara Kaddáfího.
Líbyjská vláda národnej jednoty mala mať 32 členov, medzi ktorými boli zastúpení predstavitelia oboch v Líbyi existujúcich parlamentov, ako aj delegáti rôznych povstaleckých frakcií.
Zatiaľ nie jasné, kde má nová vláda sídliť a či bude schopná spravovať Líbyu, krajinu s bohatými náleziskami ropy. Prezidentská rada jednoty zasadala v Tunisku.
Ako už skôr konštatovala agentúra AP, úlohou novej líbyjskej vlády má byť okrem obnovenia stability v krajine aj podniknutie krokov v globálnom boji proti extrémistickej organizácii Islamský štát (IS). Tá využila bezvládie v Líbyi a urobila si z nej jednu zo svojich bášt v oblasti severnej Afriky.
Súperiace líbyjské frakcie uzavreli dlho očakávanú dohodu o spoločnej vláde 17. decembra v Maroku.
OSN už pri podpisovaní zmluvy o spoločnej vláde pripomenula, že nová líbyjská vláda môže okamžite po tom, ako sa stane akcieschopnou, požiadať o medzinárodnú pomoc v boji proti IS, ako aj pri zvládaní náporu migrantov, ktorí takisto využili bezvládie v Líbyi, aby sa odtiaľ pomocou prevádzačov preplavili do Európy.
Šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová 8. januára predstavila balík pomoci v hodnote 100 miliónov eur určený pre formujúcu sa vládu národnej jednoty v Líbyi. Mogheriniová v mene EÚ prisľúbila líbyjským predstaviteľom "technickú a logistickú" podporu v boji proti extrémistom. Dala im však najavo, že nemôžu počítať s tým, že by štáty EÚ vyslali do Líbye pozemné vojenské jednotky.
Líbya má od roku 2014 dva súperiace parlamenty aj vlády - vo východolíbyjskom meste Tobruk a v hlavnom meste Tripolis. Obe sú podporované voľnými združeniami ozbrojených skupín a bývalých povstalcov, ktorí v roku 2011 pomáhali zvrhnúť vodcu Muammara Kaddáfího.
Na zasadnutí 104 členov parlamentu v Tobruku hlasovalo 90 zákonodarcov proti vláde národnej jednoty, ktorú líbyjská prezidentská rada navrhla minulý týždeň, a 89 zákonodarcov odmietlo politickú dohodu s úradmi v Tripolise.
Zákonodarcovia v Tobruku vysvetlili, že navrhovanú vládu s 32 členmi zamietli preto, lebo v nej bolo priveľa postov. Dodali, že líbyjská prezidentská rada so sídlom v Tunisku má teraz desať dní na to, aby predstavila novú, menšiu zostavu ministrov.
Zákonodarca Muhammad Abání povedal pre Reuters, že navrhovaná administratíva nereprezentovala záujmy líbyjského ľudu, ale bola zložená "podľa požiadaviek vodcov milícií". Vláda národnej jednoty a dohoda boli pritom výsledkom dlhých mesiacov rokovaní pod dohľadom OSN a podporili ich viacerí členovia oboch znepriatelených frakcií v Líbyi.
Od novej vlády sa očakáva obnovenie pokoja v tejto severoafrickej krajine, zmietajúcej sa v násilnostiach od roku 2011, keď padol režim dlhoročného diktátora Muammara Kaddáfího.
Líbyjská vláda národnej jednoty mala mať 32 členov, medzi ktorými boli zastúpení predstavitelia oboch v Líbyi existujúcich parlamentov, ako aj delegáti rôznych povstaleckých frakcií.
Zatiaľ nie jasné, kde má nová vláda sídliť a či bude schopná spravovať Líbyu, krajinu s bohatými náleziskami ropy. Prezidentská rada jednoty zasadala v Tunisku.
Ako už skôr konštatovala agentúra AP, úlohou novej líbyjskej vlády má byť okrem obnovenia stability v krajine aj podniknutie krokov v globálnom boji proti extrémistickej organizácii Islamský štát (IS). Tá využila bezvládie v Líbyi a urobila si z nej jednu zo svojich bášt v oblasti severnej Afriky.
Súperiace líbyjské frakcie uzavreli dlho očakávanú dohodu o spoločnej vláde 17. decembra v Maroku.
OSN už pri podpisovaní zmluvy o spoločnej vláde pripomenula, že nová líbyjská vláda môže okamžite po tom, ako sa stane akcieschopnou, požiadať o medzinárodnú pomoc v boji proti IS, ako aj pri zvládaní náporu migrantov, ktorí takisto využili bezvládie v Líbyi, aby sa odtiaľ pomocou prevádzačov preplavili do Európy.
Šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová 8. januára predstavila balík pomoci v hodnote 100 miliónov eur určený pre formujúcu sa vládu národnej jednoty v Líbyi. Mogheriniová v mene EÚ prisľúbila líbyjským predstaviteľom "technickú a logistickú" podporu v boji proti extrémistom. Dala im však najavo, že nemôžu počítať s tým, že by štáty EÚ vyslali do Líbye pozemné vojenské jednotky.
