Montreal/Bratislava 6. decembra (TASR) – Ľudský sen o lietaní sa splnil začiatkom 20. storočia. Postupne sa však ukázalo, že i premávku na nekonečnej belasej oblohe musí niekto riadiť.

Pred 80 rokmi, 7. decembra 1944, sa začala rodiť Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo (ICAO), ktorá premávku na nebi riadi. Od roku 1994 je 7. december aj Medzinárodným dňom civilného letectva, tento rok pripomína už 30-krát.

Ľudia túžia po schopnosti lietať prakticky odjakživa – dôkazom je množstvo mýtov a legiend zo všetkých kútov sveta. Asi najznámejším mýtom je príbeh o Ikarovi, ktorý sa na krídlach postavených jeho otcom vzniesol príliš vysoko a zrútil sa späť na zem.

Naplniť ľudstvu sen o lietaní sa pokúšali mnohí ľudia, medzi nimi aj slávny vynálezca Leonardo da Vinci. Ten v 15. storočí navrhol prvý stroj, ktorý možno označiť za helikoptéru. Stroj bol vybavený vzdušnou skrutkou schopnou pri dostatočne rýchlom otáčaní zdvihnúť zariadenie do vzduchu. Da Vincimu sa však svoj vynález nikdy nepodarilo odlepiť od zeme, pretože bol príliš ťažký a vzdušná skrutka sa otáčala príliš pomaly.

Prvý raz sa k oblohe na krídlach vzniesli bratia Orville a Wilbur Wrightovci z USA, ktorí 17. decembra 1903 vykonali prvý riadený let so strojom ťažším ako vzduch poháňaným motorom. Let trval iba 12 sekúnd a lietadlo Wright Flyer počas neho prekonalo iba 37 metrov, stal sa však základom, ktorý umožnil ľuďom dosiahnuť nielen belasé výšiny Zeme, ale aj povrch Mesiaca.

ICAO je špecializovaným úradom Organizácie Spojených národov (OSN) so sídlom v kanadskom Montreale. Kodifikuje princípy a techniky medzinárodnej leteckej navigácie, plánuje a rozvíja medzinárodnú leteckú dopravu a zaisťuje jej bezpečnosť a systematický rast. Nie je však prvým pokusom o vytvorenie takéhoto úradu.

Predchodcom ICAO bola Medzinárodná komisia pre leteckú dopravu (ICAN) a jej prvý summit sa konal v roku 1903 v Berlíne. Zúčastnilo sa ho osem krajín, skončil sa však bez uzavretia akejkoľvek dohody. Druhého summitu v roku 1906 tiež v Berlíne sa už zúčastnilo 27 krajín sveta. Tretí summit z roku 1912 sa konal v Londýne, účastníci počas neho pridelili volacie znaky, ktoré mohli lietadlá používať. ICAN fungovala až do roku 1945.

Ešte počas druhej svetovej vojny, 7. decembra 1945, podpísalo v Chicagu 52 krajín Dohovor o medzinárodnom civilnom letectve známy aj ako Chicagska dohoda, čím položili základ pre vznik ICAO. Samotná ICAO začala fungovať až 4. apríla 1947, medzeru vyplnila podľa ustanovení Chicagskej dohody Dočasná medzinárodná organizácia v civilnom letectve (PICAO). ICAO sa stala úradom OSN v októbri roku 1947.

Štruktúru ICAO tvoria tri základné zložky: Zhromaždenie, Rada a Sekretariát. Rada ICAO schvaľuje štandardy a odporúčané postupy napríklad leteckej navigácie a definuje vyšetrovacie protokoly leteckých nehôd, ktoré slúžia dopravným bezpečnostným úradom v signatárskych krajinách Chicagskej dohody.

V apríli 2019 mala ICAO 193 členov - 192 zo 193 členov OSN (Lichtenštajnsko nie je členom ICAO, pretože nemá medzinárodné letisko) a Cookove ostrovy. Štandardy ICAO však platia aj v Lichtenštajnsku aj napriek tomu, že nie je členom, pretože kniežactvo splnomocnilo Švajčiarsko, aby do organizácie vstúpilo aj v jeho mene.

Medzi štandardy vytvorené ICAO patria, okrem iného, aj štandardy pre strojovo čitateľné cestovné pasy a biometrické pasy. Strojovo čitateľná oblasť dokladov obsahuje údaje vo forme umožňujúcej ich zaznamenanie elektronickými zariadeniami. Zamestnanci letísk ich do počítačov nemusia zadávať ručne, čo výrazne urýchľuje odbavovanie cestujúcich a zvyšuje tak ich komfort počas cestovania.