Organizácia Spojených národov (OSN) každoročne 4. apríla pripomína dôležitosť Medzinárodného dňa boja proti nášľapným mínam.
Autor TASR
New York/Bratislava 3. apríla (TASR) – Každú hodinu zomrie vo svete na následky výbuchu míny alebo výbušného zariadenia priemerne jeden človek. Až 85 percent obetí tvoria civilisti, humanitárni pracovníci, ako aj nevinné deti. K explóziám najčastejšie dochádza v oblastiach, kde je ozbrojený konflikt, alebo tam, kde sa míny nachádzajú ako pozostatok po ňom.
Organizácia Spojených národov (OSN) každoročne 4. apríla pripomína dôležitosť Medzinárodného dňa boja proti nášľapným mínam. Počiatok tohto dňa siaha do októbra 1997, keď 164 krajín ratifikovalo dohovor o zákaze používania, skladovania, výroby a predaja mín. Na základe toho vznikla v rámci OSN služba na boj proti mínam (UNMAS).
Tohtoročnou tému Medzinárodného dňa boja proti nášľapným mínam je "Ochrana životov, budovanie mieru". Tento deň pripomína dôležitosť ochrany ľudských životov v krajinách zmietaných vojnami, ako aj predchádzaniu konfliktov nastolením mieru.
Valné zhromaždenie OSN v roku 1998 privítalo rezolúciu UNMAS 53/26, ktorá ustanovila UNMAS za ústredný bod pre odmínovanie v rámci systému OSN a jej pokračujúcu spoluprácu a koordináciu všetkých činností spojených s mínami. Následne 8. decembra 2005 Valné zhromaždenie OSN stanovilo, že Medzinárodný deň boja proti nášľapným mínam bude pripadať na 4. aprílový deň v roku.
Odvtedy sa UNMAS zasadzuje za väčšie povedomie o problematike a bezprostrednej hrozbe, ktorú nevybuchnuté trieštivé bomby či improvizované výbušniny predstavujú. Zároveň je jej úlohou hľadať riešenia, ako efektívne odstrániť v zasiahnutých krajinách opustenú muníciu alebo nastražené zbrane. Prvý terénny program agentúry sa uskutočnil v roku 1999 v Kosove, kde v tom čase dochádzalo k častým výbuchom mín v dôsledku návratu miestnych farmárov na polia. Až 70 percent obetí tvorili navrátilci do krajiny mladší ako 24 rokov.
OSN sa prostredníctvom UNMASu zasadzuje za zovšeobecnenie existujúcich právnych rámcov. Nabáda členské štáty, aby rozšírili a vytvorili nové medzinárodné nástroje na ochranu civilistov pred nášľapnými mínami a výbušnými zariadeniami ako pozostatkami vojny. Túto prácu vykonáva v spolupráci so zainteresovanými štátmi, občianskymi združeniami a medzinárodnými organizáciami.
UNMAS pracuje na záchrane životov, na rozmiestňovaní misií OSN a doručovaní humanitárnej pomoci. Jej náplňou je zároveň ochrana civilistov, podpora dobrovoľného návratu vnútorne vysídlených osôb a utečencov, umožnenie humanitárnych a obnovovacích aktivít a obhajoba medzinárodných humanitárnych a ľudských práv. V súčasnosti sú najvyššie počty obetí nášľapných mín - ako aj počty zmrzačených osôb po strete s mínou - na Ukrajine, v Mjanmarsku, Sýrii a v Jemene.
Nášľapné míny sú výbušné zariadenia, ktoré zabíjajú a zraňujú ľudí počas konfliktov, ale aj dlho po nich. Sú umiestnené nad, pod alebo na zemi a explodujú v prítomnosti, blízkosti alebo v kontakte s osobou. Protipechotné míny sa zvyčajne umiestňujú ručne, alebo rozptylom lietadiel, raketami a delostrelectvom alebo sú rozptýlené zo špecializovaných vozidiel. Neodstránené nášľapné míny ničia živobytie, znemožňujú poľnohospodársku činnosť a narúšajú prístup k základným službám vo viac ako 60 krajinách a územiach.
OSN v tejto súvislosti tiež pripomína 5. výročie rezolúcie Bezpečnostnej rady 2475 z roku 2019, ktorá vyzýva členské štáty a členov Bezpečnostnej rady, aby chránili osoby so zdravotným postihnutím v konfliktoch a aby im zabezpečili prístup k pomoci.
Organizácia Spojených národov (OSN) každoročne 4. apríla pripomína dôležitosť Medzinárodného dňa boja proti nášľapným mínam. Počiatok tohto dňa siaha do októbra 1997, keď 164 krajín ratifikovalo dohovor o zákaze používania, skladovania, výroby a predaja mín. Na základe toho vznikla v rámci OSN služba na boj proti mínam (UNMAS).
Tohtoročnou tému Medzinárodného dňa boja proti nášľapným mínam je "Ochrana životov, budovanie mieru". Tento deň pripomína dôležitosť ochrany ľudských životov v krajinách zmietaných vojnami, ako aj predchádzaniu konfliktov nastolením mieru.
Valné zhromaždenie OSN v roku 1998 privítalo rezolúciu UNMAS 53/26, ktorá ustanovila UNMAS za ústredný bod pre odmínovanie v rámci systému OSN a jej pokračujúcu spoluprácu a koordináciu všetkých činností spojených s mínami. Následne 8. decembra 2005 Valné zhromaždenie OSN stanovilo, že Medzinárodný deň boja proti nášľapným mínam bude pripadať na 4. aprílový deň v roku.
Odvtedy sa UNMAS zasadzuje za väčšie povedomie o problematike a bezprostrednej hrozbe, ktorú nevybuchnuté trieštivé bomby či improvizované výbušniny predstavujú. Zároveň je jej úlohou hľadať riešenia, ako efektívne odstrániť v zasiahnutých krajinách opustenú muníciu alebo nastražené zbrane. Prvý terénny program agentúry sa uskutočnil v roku 1999 v Kosove, kde v tom čase dochádzalo k častým výbuchom mín v dôsledku návratu miestnych farmárov na polia. Až 70 percent obetí tvorili navrátilci do krajiny mladší ako 24 rokov.
OSN sa prostredníctvom UNMASu zasadzuje za zovšeobecnenie existujúcich právnych rámcov. Nabáda členské štáty, aby rozšírili a vytvorili nové medzinárodné nástroje na ochranu civilistov pred nášľapnými mínami a výbušnými zariadeniami ako pozostatkami vojny. Túto prácu vykonáva v spolupráci so zainteresovanými štátmi, občianskymi združeniami a medzinárodnými organizáciami.
UNMAS pracuje na záchrane životov, na rozmiestňovaní misií OSN a doručovaní humanitárnej pomoci. Jej náplňou je zároveň ochrana civilistov, podpora dobrovoľného návratu vnútorne vysídlených osôb a utečencov, umožnenie humanitárnych a obnovovacích aktivít a obhajoba medzinárodných humanitárnych a ľudských práv. V súčasnosti sú najvyššie počty obetí nášľapných mín - ako aj počty zmrzačených osôb po strete s mínou - na Ukrajine, v Mjanmarsku, Sýrii a v Jemene.
Nášľapné míny sú výbušné zariadenia, ktoré zabíjajú a zraňujú ľudí počas konfliktov, ale aj dlho po nich. Sú umiestnené nad, pod alebo na zemi a explodujú v prítomnosti, blízkosti alebo v kontakte s osobou. Protipechotné míny sa zvyčajne umiestňujú ručne, alebo rozptylom lietadiel, raketami a delostrelectvom alebo sú rozptýlené zo špecializovaných vozidiel. Neodstránené nášľapné míny ničia živobytie, znemožňujú poľnohospodársku činnosť a narúšajú prístup k základným službám vo viac ako 60 krajinách a územiach.
OSN v tejto súvislosti tiež pripomína 5. výročie rezolúcie Bezpečnostnej rady 2475 z roku 2019, ktorá vyzýva členské štáty a členov Bezpečnostnej rady, aby chránili osoby so zdravotným postihnutím v konfliktoch a aby im zabezpečili prístup k pomoci.