Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V rezolúcii OSN sa konštatuje, že slovné spojenie Matka Zem, v niektorých jazykoch aj Zem živiteľka, odráža vzájomné prepojenie medzi Zemou, prírodnými ekosystémami a človekom.
Autor TASR
New York/Washington 20. apríla (TASR) - Stromy pre Zem. Tak v roku 2016 znie téma, ktorú Organizácia Spojených národov (OSN) zvolila pri príležitosti Medzinárodného dňa Matky Zeme (International Mother Earth Day), ktorý podobne ako aj Svetový deň Zeme pripadá na 22. apríla. Svetový deň Zeme vyhlásil v roku 1970 ešte ako Deň Zeme americký senátor Gaylord Anton Nelson. OSN na 22. apríla v roku 2009 v rezolúcii A/RES/63/278 vyhlásila Medzinárodný deň Matky Zeme. S týmto názvom sa slávi od roku 2010.
V rezolúcii OSN sa ďalej konštatuje, že slovné spojenie Matka Zem, v niektorých jazykoch aj Zem živiteľka, odráža vzájomné prepojenie medzi Zemou, prírodnými ekosystémami a človekom.
Stromy pomáhajú pri zmierňovaní klimatických zmien, vysvetlila OSN dôvod, pre ktorý sa tomto roku tematicky zamerala práve na stromy pri príležitosti Medzinárodného dňa Matky Zeme. Stromy absorbujú oxid uhličitý (CO2) z atmosféry. Ročne dospelé stromy na ploche jedného hektára absorbujú rovnaké množstvo CO2, aké vznikne emisiami vozidla, ktoré prejde 80.000 kilometrov. Stromy pomáhajú filtrovať vzduch, ktorý dýchame, pomáhajú brzdiť či zastaviť stratu niektorých živočíšnych druhov.
OSN ďalej uviedla, že Medzinárodný deň Matky Zeme sa v tomto roku časovo zhoduje s dátumom podpisu Parížskej dohody o klimatických zmenách, ku ktorému má dôjsť v newyorskom sídle OSN. Dohodu schválilo 196 účastníkov Konferencie OSN o klimatických zmenách (COP21), konala sa v decembri 2015 vo francúzskom hlavnom meste. V Parížskej dohode sa všetky štáty zaviazali konať tak, aby sa obmedzilo globálne otepľovanie na hranici dvoch stupňov Celzia, prípadne dokonca na úrovni 1,5 stupňa Celzia.
Internetová stránka earthday.org vyzvala v roku 2016 na výsadbu 7,8 miliardy stromov pre Zem. "Pustime sa skutočne urobiť niečo veľké pre našu planétu," dala podnet webová stránka earthday.org
Svetový deň Zeme vyhlásil v roku 1970 ešte ako Deň Zeme americký senátor Gaylord Anton Nelson (4.6.1916-3.7.2005). Povzbudzoval študentov, aby vypracovali projekty zamerané na ochranu životného prostredia a upozorňovali na potrebu jeho ochrany v prostredí, v ktorom sa pohybovali.
Študenti Stanfordovej univerzity v Kalifornii prvý raz zorganizovali Deň Zeme v roku 1970 formou protestného happeningu; koordinátorom podujatia bol Denis Hayes. Podľa jedného zo zdrojov sa na ňom zúčastnilo 20 miliónov ľudí.
Najmä ľudia citlivo reagujúci na zhoršujúcu sa situáciu a na zmeny v životnom prostredí poukazovali na fakt, že planétu Zem čoraz viac ohrozuje činnosť človeka. Aktivisti i ekológovia od roku 1970 spustili kampane a výzvy na spoločné úsilie - na záchranu planéty. Adresátom výziev sa stala aj široká verejnosť s tým, aby neostávala ľahostajnou k stavu, v akom je a do akého sa postupne dostávala Zem.
Svetovým sa Deň Zeme, ako uviedlo na svojej stráne Ministerstvo životného prostredia SR, stal v roku 1990, keď začalo pôsobiť Medzinárodné ústredie Dňa Zeme na kalifornskej Stanford University.
V súčasnosti patrí 22. apríl medzi najuznávanejšie a najpopulárnejšie podujatia na záchranu Zeme. Vo svete ho slávia milióny ľudí vo vyše 180 krajinách. Podujatia pri príležitosti Svetového dňa Zeme na úrovni celého sveta pripravuje a organizuje mimovládna organizácia Earth Day Network (EDN). Založili ju organizátori prvého Dňa Zeme v roku 1970. EDN sa považuje za hnaciu silu podujatí na záchranu Zeme a na to, aby sa v človeku pohlo svedomie.
V rezolúcii OSN sa ďalej konštatuje, že slovné spojenie Matka Zem, v niektorých jazykoch aj Zem živiteľka, odráža vzájomné prepojenie medzi Zemou, prírodnými ekosystémami a človekom.
Stromy pomáhajú pri zmierňovaní klimatických zmien, vysvetlila OSN dôvod, pre ktorý sa tomto roku tematicky zamerala práve na stromy pri príležitosti Medzinárodného dňa Matky Zeme. Stromy absorbujú oxid uhličitý (CO2) z atmosféry. Ročne dospelé stromy na ploche jedného hektára absorbujú rovnaké množstvo CO2, aké vznikne emisiami vozidla, ktoré prejde 80.000 kilometrov. Stromy pomáhajú filtrovať vzduch, ktorý dýchame, pomáhajú brzdiť či zastaviť stratu niektorých živočíšnych druhov.
OSN ďalej uviedla, že Medzinárodný deň Matky Zeme sa v tomto roku časovo zhoduje s dátumom podpisu Parížskej dohody o klimatických zmenách, ku ktorému má dôjsť v newyorskom sídle OSN. Dohodu schválilo 196 účastníkov Konferencie OSN o klimatických zmenách (COP21), konala sa v decembri 2015 vo francúzskom hlavnom meste. V Parížskej dohode sa všetky štáty zaviazali konať tak, aby sa obmedzilo globálne otepľovanie na hranici dvoch stupňov Celzia, prípadne dokonca na úrovni 1,5 stupňa Celzia.
Internetová stránka earthday.org vyzvala v roku 2016 na výsadbu 7,8 miliardy stromov pre Zem. "Pustime sa skutočne urobiť niečo veľké pre našu planétu," dala podnet webová stránka earthday.org
Svetový deň Zeme vyhlásil v roku 1970 ešte ako Deň Zeme americký senátor Gaylord Anton Nelson (4.6.1916-3.7.2005). Povzbudzoval študentov, aby vypracovali projekty zamerané na ochranu životného prostredia a upozorňovali na potrebu jeho ochrany v prostredí, v ktorom sa pohybovali.
Študenti Stanfordovej univerzity v Kalifornii prvý raz zorganizovali Deň Zeme v roku 1970 formou protestného happeningu; koordinátorom podujatia bol Denis Hayes. Podľa jedného zo zdrojov sa na ňom zúčastnilo 20 miliónov ľudí.
Najmä ľudia citlivo reagujúci na zhoršujúcu sa situáciu a na zmeny v životnom prostredí poukazovali na fakt, že planétu Zem čoraz viac ohrozuje činnosť človeka. Aktivisti i ekológovia od roku 1970 spustili kampane a výzvy na spoločné úsilie - na záchranu planéty. Adresátom výziev sa stala aj široká verejnosť s tým, aby neostávala ľahostajnou k stavu, v akom je a do akého sa postupne dostávala Zem.
Svetovým sa Deň Zeme, ako uviedlo na svojej stráne Ministerstvo životného prostredia SR, stal v roku 1990, keď začalo pôsobiť Medzinárodné ústredie Dňa Zeme na kalifornskej Stanford University.
V súčasnosti patrí 22. apríl medzi najuznávanejšie a najpopulárnejšie podujatia na záchranu Zeme. Vo svete ho slávia milióny ľudí vo vyše 180 krajinách. Podujatia pri príležitosti Svetového dňa Zeme na úrovni celého sveta pripravuje a organizuje mimovládna organizácia Earth Day Network (EDN). Založili ju organizátori prvého Dňa Zeme v roku 1970. EDN sa považuje za hnaciu silu podujatí na záchranu Zeme a na to, aby sa v človeku pohlo svedomie.
