New York 15. septembra (TASR) - Organizácia Spojených národov (OSN) sa v roku 2018 pri príležitosti Medzinárodného dňa ochrany ozónovej vrstvy, pripadajúceho na 16. septembra, zamerala na Montrealský protokol. Tohtoročný slogan znie: "Zachovajme chladnú hlavu a pokračujme v nasadenom úsilí: Montrealský protokol."

Ako ďalej konštatovala OSN, Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy predstavuje výzvu na pokračovanie v doterajšej práci venovanej ochrane ozónovej vrstvy a ovzdušiu v rámci Montrealského dohovoru o zákaze používania chemických látok poškodzujúcich ochrannú ozónovú vrstvu.

Od roku 1995 je Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy príležitosťou, aby si ľudstvo uvedomovalo nevyhnutnosť jej ochrany a jej význam pre život.

Vedci Frank Sherwood Rowland (1927-2012) z USA a Mario José Molina-Pasquel Henríquez (nar. 1943) pôvodom z Mexika v roku 1974 ako prví v odbornom článku publikovanom v časopise Nature varovali pred hroziacou stratou ozónovej vrstvy. Podľa týchto chemikov sa vrstva chrániaca Zem pred nebezpečnou zložkou slnečného žiarenia mala pod vplyvom činností človeka "stratiť" o 75 rokov. Rowland s Molinom a holandským chemikom Paulom Josefom Crutzenom získali v roku 1995 Nobelovu cenu za chémiu.

Začiatok 80. rokov 20. storočia ukázal, že odborníci mali v predpovedi pravdu: vtedy prvýkrát spozorovali nad pólmi Zeme diery v ozónovej vrstve. Nad Antarktídou chýbalo približne 70 percent a nad Arktídou zhruba 30 percent ochranného plynu.

Na svete sa rozvinulo úsilie za zachovanie ozónovej vrstvy, v dôsledku čoho bol 16. septembra 1987 v kanadskom meste Montreal podpísaný protokol o zákaze používania chemických látok poškodzujúcich ochrannú ozónovú vrstvu. Dokument dostal názov Montrealský protokol a je vykonávacím materiálom k Viedenskému dohovoru o ochrane ozónovej vrstvy z roku 1985.

Cieľom protokolu bolo spomaliť až zastaviť ubúdanie ozónovej vrstvy postupným znižovaním výroby a používania látok, ktoré ju narúšajú. Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy vstúpil do platnosti 22. septembra 1988. V roku 2009 sa Viedenský dohovor stal prvým univerzálne ratifikovaným dokumentom.

Valné zhromaždenie OSN v decembri 1994 prijalo rezolúciu č. 49/114, v ktorej stanovilo, aby sa deň podpísania Montrealského protokolu pripomínal na celom svete ako Medzinárodný deň ochrany ozónovej vrstvy. Deje sa tak od roku 1995.

Slovenská republika je od 28. mája 1993 zmluvnou stranou Viedenského dohovoru i Montrealského protokolu a všetkých jeho dodatkov.

Ozónová vrstva sa vyskytuje vo výške 10-50 kilometrov nad povrchom Zeme. Ak by sa ozón v tejto vrstve skoncentroval, predstavoval by "obal" s hrúbkou tri milimetre.

Ozón (O3) pohlcuje v stratosfére ultrafialové žiarenie typu C a oslabuje vplyv ultrafialového žiarenia typu B. Zvýšený prienik ultrafialového žiarenia typu B cez ozónovú vrstvu ohrozuje zdravie človeka (zvýšený výskyt rakoviny kože či zápal očných spojiviek), negatívne pôsobí aj na ekosystémy (znížený rast zelených rastlín a narúšanie potravového reťazca v oceánoch).

Vedci v uplynulých desaťročiach potvrdili, že ozónu v stratosfére ubúdalo v dôsledku rozvoja civilizácie. Znižovanie ozónu ovplyvňovali plyny a látky, ktoré sa používali ako chladiace médium v chladničkách a klimatizačných zariadeniach, ako plyny v kozmetických aerosólových prípravkoch či ako zmes v hasiacich prístrojoch.

Viedenský dohovor o ochrane ozónovej vrstvy a jeho Montrealský protokol neskôr rozšírili dodatky, ktoré nesú názvy podľa miesta prijatia: Londýnsky (5. júla 1990), Kodanský (22. novembra 1992), Montrealský (15.-17. septembra 1997) a Pekinský (9. februára 2001).

Na 28. schôdzi strán Montrealského dohovoru bol 15. októbra 2016 v Kigali v Rwande schválený Kigalský dodatok. OSN zdôraznila, že účastníkom schôdzky v Kigali sa podarila historická dohoda, v ktorej prisľúbili skoncovať do roku 2050 s fluórovanými uhľovodíkmi (HFC) používanými najmä ako chladiaca zmes v klimatizačných zariadeniach a chladničkách. Dodatok má vstúpiť do platnosti 1. januára 2019 s podmienkou, že ho ratifikuje najmenej 20 krajín Montrealského protokolu.