Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ide o sankcie, ktoré sa týkajú humanitárneho tovaru a civilného letectva.
Autor TASR
,aktualizované Haag 3. októbra (TASR) - Medzinárodný súdny dvor (ICJ) nariadil Spojeným štátom, aby dočasne zrušili sankcie na Irán, ktoré sa týkajú humanitárneho tovaru a civilného letectva. Informovala o tom v stredu agentúra AP.
Ako uviedla agentúra Reuters, najvyšší súd OSN v stredu nariadil Spojeným štátom, aby zabezpečili, že sankcie voči Iránu sa nebudú týkať humanitárnej pomoci alebo bezpečnosti civilného letectva.
Sudcovia ICJ tak prisúdili víťazstvo v spore Teheránu, ktorý tvrdil, že sankcie, uvalené na Irán od mája vládou amerického prezidenta Donalda Trumpa, porušujú podmienky ich zmluvy o priateľstve z roku 1955.
AP uviedla, že na základe dnešného verdiktu ICJ musí Washington odstrániť všetky prekážky, vyplývajúce z opätovného uvalenia sankcií, pri vývoze liekov a zdravotníckych pomôcok, potravín a poľnohospodárskych komodít do Iránu a náhradných dielov a zariadení potrebných na zaistenie bezpečnosti civilného letectva.
Prezident Trump sa v máji vrátil k obnoveniu prísnych sankcií USA voči Iránu po tom, ako v mene Spojených štátov odstúpil od jadrovej dohody medzi Teheránom a šesticou svetových mocností. Irán toto obnovenie sankcií v júli napadol na ICJ.
Agentúra DPA uviedla, že dnešné rozhodnutie ICJ je predbežné a je možné sa proti tomu odvolať, čo Spojené štáty podľa AP zrejme urobia.
Spojené štáty tvrdia, že ICJ nemá právomoc rozhodovať v tejto kauze. Právna poradkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Jennifer Newsteadová sa ešte v lete vyjadrila, že v spore s Iránom podľa nej nejde o údajné porušenie dohody o priateľských vzťahoch, uzavretej v roku 1955 medzi vtedajšou Perziou a Spojenými štátmi, ako tvrdí druhá strana.
V jadrovej dohode z roku 2015 sa podľa DPA výslovne uvádza, že prípadné spory nemajú byť riešené na pôde súdu OSN, ale prostredníctvom iného zmierovacieho mechanizmu.
"Akceptovanie iránskych právnych manévrov týmto súdom by malo vážne následky," varovala svojho času Newsteadová.
Dodala, že odstúpenie Washingtonu od jadrovej dohody s Iránom bolo legálnym krokom, odzrkadľujúcim "hrozbu, ktorú správanie Iránu naďalej predstavuje pre národnú bezpečnosť, zahraničnú politiku a ekonomiku Spojených štátov".
Teherán pritom obvinila z dlhoročného porušovania rezolúcií OSN a podporovania terorizmu.
Ako uviedla agentúra Reuters, najvyšší súd OSN v stredu nariadil Spojeným štátom, aby zabezpečili, že sankcie voči Iránu sa nebudú týkať humanitárnej pomoci alebo bezpečnosti civilného letectva.
Sudcovia ICJ tak prisúdili víťazstvo v spore Teheránu, ktorý tvrdil, že sankcie, uvalené na Irán od mája vládou amerického prezidenta Donalda Trumpa, porušujú podmienky ich zmluvy o priateľstve z roku 1955.
AP uviedla, že na základe dnešného verdiktu ICJ musí Washington odstrániť všetky prekážky, vyplývajúce z opätovného uvalenia sankcií, pri vývoze liekov a zdravotníckych pomôcok, potravín a poľnohospodárskych komodít do Iránu a náhradných dielov a zariadení potrebných na zaistenie bezpečnosti civilného letectva.
Prezident Trump sa v máji vrátil k obnoveniu prísnych sankcií USA voči Iránu po tom, ako v mene Spojených štátov odstúpil od jadrovej dohody medzi Teheránom a šesticou svetových mocností. Irán toto obnovenie sankcií v júli napadol na ICJ.
Agentúra DPA uviedla, že dnešné rozhodnutie ICJ je predbežné a je možné sa proti tomu odvolať, čo Spojené štáty podľa AP zrejme urobia.
Spojené štáty tvrdia, že ICJ nemá právomoc rozhodovať v tejto kauze. Právna poradkyňa amerického ministerstva zahraničných vecí Jennifer Newsteadová sa ešte v lete vyjadrila, že v spore s Iránom podľa nej nejde o údajné porušenie dohody o priateľských vzťahoch, uzavretej v roku 1955 medzi vtedajšou Perziou a Spojenými štátmi, ako tvrdí druhá strana.
V jadrovej dohode z roku 2015 sa podľa DPA výslovne uvádza, že prípadné spory nemajú byť riešené na pôde súdu OSN, ale prostredníctvom iného zmierovacieho mechanizmu.
"Akceptovanie iránskych právnych manévrov týmto súdom by malo vážne následky," varovala svojho času Newsteadová.
Dodala, že odstúpenie Washingtonu od jadrovej dohody s Iránom bolo legálnym krokom, odzrkadľujúcim "hrozbu, ktorú správanie Iránu naďalej predstavuje pre národnú bezpečnosť, zahraničnú politiku a ekonomiku Spojených štátov".
Teherán pritom obvinila z dlhoročného porušovania rezolúcií OSN a podporovania terorizmu.
Chronológia udalostí po odstúpení USA od jadrovej dohody s Iránom
8. mája - Americký prezident Donald Trump vo Washingtone oznámil, že Spojené štáty odstupujú od jadrovej dohody svetových mocností s Iránom a jeho krajina zavedie voči Teheránu opäť sankcie. Irán a šesť veľmocí – Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA - dospeli v júli 2015 ku komplexnej dohode o jadrovom programe Teheránu, čím zavŕšili viac než desaťročie rokovaní. Na základe dohody mali byť zrušené sankcie OSN, Európskej únie (EÚ) a USA voči Iránu výmenou za to, že Irán dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program.
9. mája - Bývalý americký prezident Barack Obama označil Trumpovo rozhodnutie odstúpiť od dohody s Iránom za "závažnú chybu", ktorá podkope dôveryhodnosť Spojených štátov vo svete. Nazval ho "neuváženým", pretože Irán podľa neho dohodu dodržiava. Podľa Obamu sa Spojené štáty dostanú do rozporu s ostatnými svetovými mocnosťami.
- Dohoda o obmedzení iránskeho jadrového programu má veľké výhody a je Teheránom cenená, vyhlásil generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Jukija Amano. "Irán je predmetom najrobustnejšieho režimu jadrového preverovania na svete, vyplývajúceho z danej dohody. MAAE môže potvrdiť, že Irán implementuje príslušné záväzky vzťahujúce sa na jadrový program," uviedol Amano.
11. mája - Irán je pripravený obnoviť svoj jadrový program v prípade, ak sa nepodarí zachrániť medzinárodnú dohodu so šiestimi svetovými veľmocami. Vyhlásil to iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf, ktorého citovala televízia CNN.
13. mája - Bezpečnostný poradca Bieleho domu John Bolton povedal, že USA môžu uvaliť sankcie na európske firmy obchodujúce s Iránom.
14. mája - Šesťdesiatdňovú lehotu dal Irán Európskej únii na to, aby garantovala realizáciu jadrovej dohody po tom, čo od nej odstúpili Spojené štáty. Podľa správ z Teheránu však trio Európskej únie - Nemecko, Francúzsko a Británia - požaduje 90 dní.
5. júna - Irán bude informovať Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE) o začatí procesu zvyšovania svojich kapacít na obohacovanie uránu.
12. júna - Iránsky prezident Hasan Rúhání upozornil svetové veľmoci, že pre Irán bude nemožné riadiť sa jadrovou dohodou uzavretou v roku 2015, ak z nej po odstúpení Spojených štátov nebude môcť profitovať. Rúhání vyjadril spokojnosť s postojom Európy, osobitne Francúzska, pri snahách o záchranu zmluvy.
6. júla - Predstavitelia piatich svetových veľmocí sa dohodli vo Viedni s Iránom, že s ním budú aj naďalej rokovať a ponechajú mu možnosť vyvážať plyn a ropu. Urobili tak v snahe uchovať pri živote jadrovú dohodu s Teheránom aj napriek tomu, že od nej Spojené štáty odstúpili. Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Federica Mogheriniová povedala novinárom, že ministri zahraničných vecí Nemecka, Británie, Francúzska, Ruska a Číny potvrdili svoje záväzky, čo sa týka jadrovej dohody z roku 2015.
17. júla - Irán zažaloval Spojené štáty za jednostranné odstúpenie od jadrovej dohody, o ktorom v máji rozhodol prezident Donald Trump. Oznámil to Medzinárodný súdny dvor (ICJ) so sídlom v Haagu, ktorému Irán predložil príslušnú žalobu.
6. augusta - Prezident USA Donald Trump podpísal nariadenie, ktorým obnovil mnohé sankcie proti Iránu. Urobil tak tri mesiace po tom, čo odstúpil od historickej iránskej jadrovej dohody z roku 2015. Trump tvrdí, že Spojené štáty musia vyvíjať na Teherán "maximálny ekonomický tlak".
- Európska komisia oznámila, že od utorka 7. augusta nadobudne účinnosť aktualizované nariadenie EÚ o blokovaní na podporu dohody o iránskom jadrovom programe. Cieľom nariadenia je zmierniť vplyv amerických sankcií na záujmy spoločností z EÚ, ktoré legitímne podnikajú v Iráne.
7. augusta - Napriek nesúhlasu zo strany EÚ vstúpil do platnosti prvý súbor obnovených sankcií amerického prezidenta Donalda Trumpa voči Iránu.
- Americký prezident Donald Trump zverejnil varovanie každému, kto obchoduje s Iránom. "Každý, kto obchoduje s Iránom, nebude obchodovať so Spojenými štátmi," uviedol Trump na Twitteri.
27. augusta - Medzinárodný súdny dvor (ICJ) so sídlom v Haagu sa začal zaoberať žalobou Iránu proti Spojeným štátom pre ich jednostranné odstúpenie od jadrovej dohody. Na prvom pojednávaní označil Irán odstúpenie od dohody zo strany Spojených štátov za "otvorenú ekonomickú agresiu" a uviedol, že sankcie, ktoré USA na Teherán následne uvalili, majú "škodlivé dôsledky pre Irán a iránsky ľud". Irán argumentuje, že americké sankcie sú v rozpore s dohodou o priateľstve uzavretou medzi Teheránom a Washingtonom v roku 1955.
11. septembra - Šéf Iránskej organizácie pre atómovú energiu Alí Akbar Sálehí vyjadril nádej, že jadrová dohoda medzi Teheránom a svetovými veľmocami prežije. Varoval však, že ak sa tak nestane, jadrový program jeho krajiny bude ešte silnejší než kedykoľvek predtým.
27. septembra - Izraelský premiér Benjamin Netanjahu na 73. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN) uviedol, že Irán má v Teheráne jadrový sklad a v libanonskej metropole Bejrút má ukryté rakety. Podľa Netanjahua Irán skladuje technologické vybavenie pre svoj jadrový program. Izraelský premiér zároveň vyzval MAAE, aby sklad bezodkladne skontrolovala.
8. mája - Americký prezident Donald Trump vo Washingtone oznámil, že Spojené štáty odstupujú od jadrovej dohody svetových mocností s Iránom a jeho krajina zavedie voči Teheránu opäť sankcie. Irán a šesť veľmocí – Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA - dospeli v júli 2015 ku komplexnej dohode o jadrovom programe Teheránu, čím zavŕšili viac než desaťročie rokovaní. Na základe dohody mali byť zrušené sankcie OSN, Európskej únie (EÚ) a USA voči Iránu výmenou za to, že Irán dlhodobo obmedzí svoj nukleárny program.
9. mája - Bývalý americký prezident Barack Obama označil Trumpovo rozhodnutie odstúpiť od dohody s Iránom za "závažnú chybu", ktorá podkope dôveryhodnosť Spojených štátov vo svete. Nazval ho "neuváženým", pretože Irán podľa neho dohodu dodržiava. Podľa Obamu sa Spojené štáty dostanú do rozporu s ostatnými svetovými mocnosťami.
- Dohoda o obmedzení iránskeho jadrového programu má veľké výhody a je Teheránom cenená, vyhlásil generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Jukija Amano. "Irán je predmetom najrobustnejšieho režimu jadrového preverovania na svete, vyplývajúceho z danej dohody. MAAE môže potvrdiť, že Irán implementuje príslušné záväzky vzťahujúce sa na jadrový program," uviedol Amano.
11. mája - Irán je pripravený obnoviť svoj jadrový program v prípade, ak sa nepodarí zachrániť medzinárodnú dohodu so šiestimi svetovými veľmocami. Vyhlásil to iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf, ktorého citovala televízia CNN.
13. mája - Bezpečnostný poradca Bieleho domu John Bolton povedal, že USA môžu uvaliť sankcie na európske firmy obchodujúce s Iránom.
14. mája - Šesťdesiatdňovú lehotu dal Irán Európskej únii na to, aby garantovala realizáciu jadrovej dohody po tom, čo od nej odstúpili Spojené štáty. Podľa správ z Teheránu však trio Európskej únie - Nemecko, Francúzsko a Británia - požaduje 90 dní.
5. júna - Irán bude informovať Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE) o začatí procesu zvyšovania svojich kapacít na obohacovanie uránu.
12. júna - Iránsky prezident Hasan Rúhání upozornil svetové veľmoci, že pre Irán bude nemožné riadiť sa jadrovou dohodou uzavretou v roku 2015, ak z nej po odstúpení Spojených štátov nebude môcť profitovať. Rúhání vyjadril spokojnosť s postojom Európy, osobitne Francúzska, pri snahách o záchranu zmluvy.
6. júla - Predstavitelia piatich svetových veľmocí sa dohodli vo Viedni s Iránom, že s ním budú aj naďalej rokovať a ponechajú mu možnosť vyvážať plyn a ropu. Urobili tak v snahe uchovať pri živote jadrovú dohodu s Teheránom aj napriek tomu, že od nej Spojené štáty odstúpili. Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Federica Mogheriniová povedala novinárom, že ministri zahraničných vecí Nemecka, Británie, Francúzska, Ruska a Číny potvrdili svoje záväzky, čo sa týka jadrovej dohody z roku 2015.
17. júla - Irán zažaloval Spojené štáty za jednostranné odstúpenie od jadrovej dohody, o ktorom v máji rozhodol prezident Donald Trump. Oznámil to Medzinárodný súdny dvor (ICJ) so sídlom v Haagu, ktorému Irán predložil príslušnú žalobu.
6. augusta - Prezident USA Donald Trump podpísal nariadenie, ktorým obnovil mnohé sankcie proti Iránu. Urobil tak tri mesiace po tom, čo odstúpil od historickej iránskej jadrovej dohody z roku 2015. Trump tvrdí, že Spojené štáty musia vyvíjať na Teherán "maximálny ekonomický tlak".
- Európska komisia oznámila, že od utorka 7. augusta nadobudne účinnosť aktualizované nariadenie EÚ o blokovaní na podporu dohody o iránskom jadrovom programe. Cieľom nariadenia je zmierniť vplyv amerických sankcií na záujmy spoločností z EÚ, ktoré legitímne podnikajú v Iráne.
7. augusta - Napriek nesúhlasu zo strany EÚ vstúpil do platnosti prvý súbor obnovených sankcií amerického prezidenta Donalda Trumpa voči Iránu.
- Americký prezident Donald Trump zverejnil varovanie každému, kto obchoduje s Iránom. "Každý, kto obchoduje s Iránom, nebude obchodovať so Spojenými štátmi," uviedol Trump na Twitteri.
27. augusta - Medzinárodný súdny dvor (ICJ) so sídlom v Haagu sa začal zaoberať žalobou Iránu proti Spojeným štátom pre ich jednostranné odstúpenie od jadrovej dohody. Na prvom pojednávaní označil Irán odstúpenie od dohody zo strany Spojených štátov za "otvorenú ekonomickú agresiu" a uviedol, že sankcie, ktoré USA na Teherán následne uvalili, majú "škodlivé dôsledky pre Irán a iránsky ľud". Irán argumentuje, že americké sankcie sú v rozpore s dohodou o priateľstve uzavretou medzi Teheránom a Washingtonom v roku 1955.
11. septembra - Šéf Iránskej organizácie pre atómovú energiu Alí Akbar Sálehí vyjadril nádej, že jadrová dohoda medzi Teheránom a svetovými veľmocami prežije. Varoval však, že ak sa tak nestane, jadrový program jeho krajiny bude ešte silnejší než kedykoľvek predtým.
27. septembra - Izraelský premiér Benjamin Netanjahu na 73. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN) uviedol, že Irán má v Teheráne jadrový sklad a v libanonskej metropole Bejrút má ukryté rakety. Podľa Netanjahua Irán skladuje technologické vybavenie pre svoj jadrový program. Izraelský premiér zároveň vyzval MAAE, aby sklad bezodkladne skontrolovala.
