Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jerevan a Baku sa navzájom obviňujú z porušenia medzinárodného antidiskriminačného dohovoru v súvislosti s konfliktom v Náhornom Karabachu. Spor o enklávu trvá už desiatky rokov.
Autor TASR
,aktualizované Haag 7. decembra (TASR) - Medzinárodný súdny dvor (MSD) nariadil v utorok Azerbajdžanu a Arménsku, aby sa vyhli eskalácii napätia, kým nerozhodne v prípade, ktorý sa týka vojny o Náhorný Karabach. Sudcovia zároveň vyzvali Azerbajdžan, aby zabránil podnecovaniu rasovej nenávisti voči Arménom a aby zabránil útokom na arménske kultúrne dedičstvo, kým súd preskúma podstatu celého prípadu. Informovali o tom agentúry AFP a Reuters.
"Obe strany sa zdržia akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo zhoršiť alebo predĺžiť spor alebo sťažiť jeho vyriešenie," uviedla hlavná sudkyňa MSD Joan Donoghueová.
Azerbajdžan podľa súdu musí "chrániť pred násilím a ublížením na zdraví" všetkých vojnových zajatcov a musí zabezpečiť, aby sa s nimi zaobchádzalo "zákonne".
Jerevan a Baku sa navzájom obviňujú z porušenia medzinárodného antidiskriminačného dohovoru v súvislosti s konfliktom v Náhornom Karabachu. Spor o enklávu trvá už desiatky rokov. Ozbrojené boje vypukli po prvý raz v roku 1988 za éry vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Koncom septembra 2020 sa začala druhá náhornokarabašská vojna, ktorá trvala do 10. novembra 2020.
13. februára 1988 - Začali sa prvé demonštrácie v Stepanakerte, hlavnom meste Náhornokarabašskej autonómnej oblasti Azerbajdžanu. Oblasť obýva prevažne arménske obyvateľstvo. Násilnosti na oboch stranách sa vystupňovali do vojny, ktorá si vyžiadala 30.000 obetí a viac než milión ľudí vyhnala z domovov.
2. septembra 1991 - Náhornokarabašská republika vyhlásila nezávislosť, neuznal ju žiadny štát. Oblasť sa nachádza v juhozápadnom Azerbajdžane, má približne 150.000 obyvateľov, z toho asi 95 percent Arménov.
4. a 5. mája 1994 - Na rokovaniach v kirgizskom hlavnom meste Biškeku sa podarilo dohodnúť prímerie medzi zainteresovanými stranami konfliktu. Ozbrojené zrážky v oblasti pokračovali aj po podpise prímeria.
14. augusta 2002 - Prezidenti Arménska a Azerbajdžanu Robert Kočarian a Gejdar Alijev sa stretli za rokovacím stolom, aby sa pokúsili nájsť riešenie patového stavu v arménskej enkláve Náhorný Karabach na území Azerbajdžanu.
7. mája 2009 - Prezidenti Arménska a Azerjbadžanu Ilham Alijev a Serž Sarkisian dosiahli na rokovaniach v Prahe určitý pokrok v riešení dlhoročných sporov okolo enklávy Náhorný Karabach.
2. apríla 2016 - Arménsky prezident Serž Sarkisjan oznámil, že počas bojov v Náhornom Karabachu prišlo o život 18 arménskych vojakov a ďalších 35 bolo zranených. Zrážky boli najzávažnejšie od obnovenia prímeria v roku 1994.
4. decembra 2019 - Ministri zahraničných vecí Arménska a Azerbajdžanu Zohrab Mnacakanjan a Elmar Mammadyarov sa zišli na rokovaní v Bratislave.
27. septembra 2020 – Vypukli boje, ktoré si vyžiadali mŕtvych aj medzi civilistami na oboch stranách.
1. októbra 2020 - Prezidenti Francúzska, Spojených štátov a Ruska Emmanuel Macron, Donald Trump a Vladimir Putin ako lídri krajín spolupredsedajúcich Minskej skupine Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) odsúdili v spoločnom vyhlásení vojenskú eskaláciu v Náhornom Karabachu.
10. októbra 2020 - Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli počas rokovaní v Moskve na ukončení bojov. Len deň po tom, ako nadobudlo platnosť prímerie, sa obe krajiny znova obviňovali z nových útokov.
9. novembra 2020 - Arménsky premiér Nikol Pašinjan vyhlásil, že podpísal "bolestivú" dohodu s Azerbajdžanom a Ruskom o ukončení vojny o sporný región Náhorný Karabach.
10. novembra 2020 – Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev uviedol, že dohoda o ukončení bojov v spornom regióne Náhorný Karabach sa rovná "kapitulácii" nepriateľského Arménska. Na dodržiavanie prímeria začali dohliadať Turecko a Rusko.
19. mája 2021 – Po tom, ako sa situácia v oblasti opäť vyostrila, Rusko ponúklo pomoc pri riešení situácie na hraniciach Arménska a Azerbajdžanu a navrhlo vznik arménsko-azerbajdžanskej komisie.
16. novembra 2021 - Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli na prímerí, ktoré sprostredkovalo Rusko. Arménske ministerstvo obrany dodalo, že situácia v danej oblasti "sa relatívne stabilizovala". Hneď na ďalší deň sa však obnovili prestrelky.
"Obe strany sa zdržia akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo zhoršiť alebo predĺžiť spor alebo sťažiť jeho vyriešenie," uviedla hlavná sudkyňa MSD Joan Donoghueová.
Azerbajdžan podľa súdu musí "chrániť pred násilím a ublížením na zdraví" všetkých vojnových zajatcov a musí zabezpečiť, aby sa s nimi zaobchádzalo "zákonne".
Jerevan a Baku sa navzájom obviňujú z porušenia medzinárodného antidiskriminačného dohovoru v súvislosti s konfliktom v Náhornom Karabachu. Spor o enklávu trvá už desiatky rokov. Ozbrojené boje vypukli po prvý raz v roku 1988 za éry vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Koncom septembra 2020 sa začala druhá náhornokarabašská vojna, ktorá trvala do 10. novembra 2020.
TASR prináša výberovú chronológiu udalostí od vypuknutia konfliktu.
13. februára 1988 - Začali sa prvé demonštrácie v Stepanakerte, hlavnom meste Náhornokarabašskej autonómnej oblasti Azerbajdžanu. Oblasť obýva prevažne arménske obyvateľstvo. Násilnosti na oboch stranách sa vystupňovali do vojny, ktorá si vyžiadala 30.000 obetí a viac než milión ľudí vyhnala z domovov.
2. septembra 1991 - Náhornokarabašská republika vyhlásila nezávislosť, neuznal ju žiadny štát. Oblasť sa nachádza v juhozápadnom Azerbajdžane, má približne 150.000 obyvateľov, z toho asi 95 percent Arménov.
4. a 5. mája 1994 - Na rokovaniach v kirgizskom hlavnom meste Biškeku sa podarilo dohodnúť prímerie medzi zainteresovanými stranami konfliktu. Ozbrojené zrážky v oblasti pokračovali aj po podpise prímeria.
14. augusta 2002 - Prezidenti Arménska a Azerbajdžanu Robert Kočarian a Gejdar Alijev sa stretli za rokovacím stolom, aby sa pokúsili nájsť riešenie patového stavu v arménskej enkláve Náhorný Karabach na území Azerbajdžanu.
7. mája 2009 - Prezidenti Arménska a Azerjbadžanu Ilham Alijev a Serž Sarkisian dosiahli na rokovaniach v Prahe určitý pokrok v riešení dlhoročných sporov okolo enklávy Náhorný Karabach.
2. apríla 2016 - Arménsky prezident Serž Sarkisjan oznámil, že počas bojov v Náhornom Karabachu prišlo o život 18 arménskych vojakov a ďalších 35 bolo zranených. Zrážky boli najzávažnejšie od obnovenia prímeria v roku 1994.
4. decembra 2019 - Ministri zahraničných vecí Arménska a Azerbajdžanu Zohrab Mnacakanjan a Elmar Mammadyarov sa zišli na rokovaní v Bratislave.
27. septembra 2020 – Vypukli boje, ktoré si vyžiadali mŕtvych aj medzi civilistami na oboch stranách.
1. októbra 2020 - Prezidenti Francúzska, Spojených štátov a Ruska Emmanuel Macron, Donald Trump a Vladimir Putin ako lídri krajín spolupredsedajúcich Minskej skupine Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) odsúdili v spoločnom vyhlásení vojenskú eskaláciu v Náhornom Karabachu.
10. októbra 2020 - Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli počas rokovaní v Moskve na ukončení bojov. Len deň po tom, ako nadobudlo platnosť prímerie, sa obe krajiny znova obviňovali z nových útokov.
9. novembra 2020 - Arménsky premiér Nikol Pašinjan vyhlásil, že podpísal "bolestivú" dohodu s Azerbajdžanom a Ruskom o ukončení vojny o sporný región Náhorný Karabach.
10. novembra 2020 – Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev uviedol, že dohoda o ukončení bojov v spornom regióne Náhorný Karabach sa rovná "kapitulácii" nepriateľského Arménska. Na dodržiavanie prímeria začali dohliadať Turecko a Rusko.
19. mája 2021 – Po tom, ako sa situácia v oblasti opäť vyostrila, Rusko ponúklo pomoc pri riešení situácie na hraniciach Arménska a Azerbajdžanu a navrhlo vznik arménsko-azerbajdžanskej komisie.
16. novembra 2021 - Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli na prímerí, ktoré sprostredkovalo Rusko. Arménske ministerstvo obrany dodalo, že situácia v danej oblasti "sa relatívne stabilizovala". Hneď na ďalší deň sa však obnovili prestrelky.
