Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Macron zatiaľ nepotvrdil, že by mal záujem znovu kandidovať na post prezidenta.
Autor TASR
Paríž 3. decembra (TASR) - Francúzska konzervatívnu strana Republikáni (LR) oznámi v sobotu meno svojho kandidáta v budúcoročných prezidentských voľbách. Do rozhodujúceho druhého kola primárok, ktoré sa konalo v piatok, postúpili Valérie Pécressová, predsedníčka regionálnej rady metropolitnej oblasti Île-de-France, a Éric Ciotti, poslanec parlamentu za obvod Alpes-Maritimes.
Ako informovala agentúra AFP, výsledok hlasovania členov strany priniesol veľké sklamanie Michelovi Barnierovi, bývalému vyjednávačovi EÚ pre brexit, ktorý zo súboja o kandidatúru vypadol, keď skončil na treťom mieste, nasledovaný tiež favorizovaným exministrom Xavierom Bertrandom.
Výsledky prvého kola primárok LR boli pre prvých štyroch kandidátov veľmi tesné: Ciotti získal 25,6 percenta hlasov, Pécressová 25 percent, Barnier 23,9 percenta a Bertrand 22,4 percenta. Outsider Phillipe Juvin, starosta a lekár, ktorý sa dostal do popredia počas pandémie covidu, získal 3,1 percenta hlasov.
Ak by Pécressová vyhrala primárky, stala by sa prvou kandidátkou na prezidentský úrad za LR, ktorých korene siahajú k pravicovým prezidentom Jacquovi Chiracovi a Nicolasovi Sarkozymu.
Ciotti má svojimi názormi oveľa bližšie ku krajnej pravici i k názorom Érica Zemmoura, kontroverzného novinára a publicistu, ktorý v utorok oznámil svoju kandidatúru.
Pred ďalším kolom hlasovania v LR vyjadrili Pécressovej podporu všetci traja porazení kandidáti vrátane Barniera.
"Prinášam program skutočnej zmeny, keďže Francúzsko už nemôže strácať čas po Macronovej ére, ktorá krajine tak uškodila a rozdelila ju," povedala Pécressová, ktorá sa súčasne označila za "jedinú osobu, ktorá môže poraziť Emmanuela Macrona". "Som žena, ktorá vyhráva a koná," dodala.
Analytici považujú výsledok primárok v LR za rozhodujúci pre podobu volieb. Podľa aktuálnych prieskumov je ich favoritom Macron, hoci tento bývalý investičný bankár a centrista ešte ani nepotvrdil, že má záujem znovu kandidovať, uvádza AFP.
Podľa AFP všetko nasvedčuje tomu, že prezidentským voľbám v apríli 2022 budú dominovať obavy z imigrácie a bezpečnostné otázky. Témou bude aj pandémia a jej zvládnutie, pričom Macron by podľa analytikov mohol ťažiť z toho, že vo Francúzsku je vyššia miera zaočkovanosti a menšie obmedzenia ako v niektorých iných európskych krajinách.
Ako informovala agentúra AFP, výsledok hlasovania členov strany priniesol veľké sklamanie Michelovi Barnierovi, bývalému vyjednávačovi EÚ pre brexit, ktorý zo súboja o kandidatúru vypadol, keď skončil na treťom mieste, nasledovaný tiež favorizovaným exministrom Xavierom Bertrandom.
Výsledky prvého kola primárok LR boli pre prvých štyroch kandidátov veľmi tesné: Ciotti získal 25,6 percenta hlasov, Pécressová 25 percent, Barnier 23,9 percenta a Bertrand 22,4 percenta. Outsider Phillipe Juvin, starosta a lekár, ktorý sa dostal do popredia počas pandémie covidu, získal 3,1 percenta hlasov.
Ak by Pécressová vyhrala primárky, stala by sa prvou kandidátkou na prezidentský úrad za LR, ktorých korene siahajú k pravicovým prezidentom Jacquovi Chiracovi a Nicolasovi Sarkozymu.
Ciotti má svojimi názormi oveľa bližšie ku krajnej pravici i k názorom Érica Zemmoura, kontroverzného novinára a publicistu, ktorý v utorok oznámil svoju kandidatúru.
Pred ďalším kolom hlasovania v LR vyjadrili Pécressovej podporu všetci traja porazení kandidáti vrátane Barniera.
"Prinášam program skutočnej zmeny, keďže Francúzsko už nemôže strácať čas po Macronovej ére, ktorá krajine tak uškodila a rozdelila ju," povedala Pécressová, ktorá sa súčasne označila za "jedinú osobu, ktorá môže poraziť Emmanuela Macrona". "Som žena, ktorá vyhráva a koná," dodala.
Analytici považujú výsledok primárok v LR za rozhodujúci pre podobu volieb. Podľa aktuálnych prieskumov je ich favoritom Macron, hoci tento bývalý investičný bankár a centrista ešte ani nepotvrdil, že má záujem znovu kandidovať, uvádza AFP.
Podľa AFP všetko nasvedčuje tomu, že prezidentským voľbám v apríli 2022 budú dominovať obavy z imigrácie a bezpečnostné otázky. Témou bude aj pandémia a jej zvládnutie, pričom Macron by podľa analytikov mohol ťažiť z toho, že vo Francúzsku je vyššia miera zaočkovanosti a menšie obmedzenia ako v niektorých iných európskych krajinách.
