Nemecká kancelárka Angela Merkelová (uprostred vpravo) sa rozpráva s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudeom Junckerom pred začiatkom mimoriadneho summitu EÚ o migrácii a utečeneckej kríze v sídle Európskej komisie v Bruseli 23. septembra 2015.Foto: TASR/AP Photo
Som hlboko presvedčená, že to, čo Európa potrebuje nie je iba selektívne premiestnenie (migrantov), ale trvalý proces pre férové rozdelenie utečencov medzi členské štáty, vyhlásila Merkelová.
Bratislava 26. septembra (teraz.sk) - Nemecká kancelárka Angela Merkelová varuje, že riešenie migračnej krízy je v nedohľadne a to, ako bude uskutočnené, bude formovať Európu z dlhodobého hľadiska.
Vo štvrtok povedala poslancom nemeckého parlamentu, že najnovšie opatrenia EÚ dohodnuté v stredu boli iba „prvým krokom“ a že „selektívne prerozdelenie“ migrantov nebolo dostatočné riešenie.
Príval migrantov prechádzajúcich cez európske hranice pritom naďalej pokračuje. Do Maďarska podľa posledných údajov v stredu pricestovalo rekordných 10 046 ľudí. Naďalej pokračujú aj spory medzi národmi a štátmi v dôsledku situácie. Najnovšie medzi Srbskom a Chorvátskom.
Európska komisia v dôsledku migračnej krízy varovala aj pred možným nárastom pravicového extrémizmu v Európe, pokiaľ riešenie nebude vhodne adresované.
V tomto roku dorazilo do Európy zatiaľ približne pol milióna migrantov. Ich príchod vyvolal hlboké rozdiely a rozkoly v rámci EÚ.
Milióny utečencov
Merkelová povedala nemeckému parlamentu na margo aktuálneho jednorazového rozhodnutia o kvótach aj toto:„Prvý krok bol urobený, ale stále sme ďaleko od toho, kde by sme mali byť.“ Podľa nemeckej kancelárky rozdelenie aktuálneho balíka utečencov medzi členské štáty dlhodobo stačiť nebude.
„Som hlboko presvedčená, že to, čo Európa potrebuje nie je iba selektívne premiestnenie (migrantov), ale trvalý proces pre férové rozdelenie utečencov medzi členské štáty,“ vyhlásila.
Rozhodnutie o rozdelení 120.000 utečencov medzi členské štáty Európskej únie prijali európski ministri vnútra proti vôli Slovenska, Česka, Maďarska a Rumunska (Fínsko sa zdržalo) hlasovaním kvalifikovanou väčšinou v utorok 22. septembra. Slovensko následne avizovalo právne kroky proti únii.
Ďalšie opatrenia prijal na druhý deň summit hláv štátov Európskej únie.
Na čom sa lídri EÚ dohodli?
• Najmenej 1 miliarda eur bude poskytnutá utečeneckej ageneckej agentúre OSN a programu Svetového jedla (World Food programme)
• Viac pomoci pre Libanon, Jordánsko, Turecko a ostatné krajiny
• Väčšia spolupráca a dialóg s Tureckom
• Asistencia pre balkánske štáty, ktoré sa stali hlavnými cestami pre migrantov cestujúcich na sever
• Posilnená kontrola hraníc, vrátane vyššieho financovania zložiek pre bezpečnosť hraníc
• Ďalší samit dohodnutý na október. Na ňom budú rozhovory aj s prezidentom Turecka Recepom Tayyipom Erdoganom
Merkelová privítala opatrenia únie na zlepšenie hraničných kontrol a na vytvorenie správnej registrácie migrantov na miestach príchodu v Grécku a Taliansku.
Nemecká kancelárka uviedla aj to, že účastníci stredajšieho summitu európskych lídrov „si uvedomovali závažnosť problému a poslali signál jednoty.“
Ale zároveň varovala tým, že „spôsob, akým vyriešime krízu bude formovať Európu z dlhodobého hľadiska“ a kritizovala zlyhanie niektorých štátov EÚ pri plnení „minimálnych štandardov v Európe pre ubytovanie a starostlivosť o utečencov.“
Merkelová vyzvala k urýchleniu azylových procesov v Nemecku.
Vo štvrtok sa kancelárka stretla s lídrami 16 spolkových krajín Nemecka v Berlíne, aby diskutovali o financovaní pomoci migrantom a o urýchlení vybavovania žiadostí o azyl.
Trvala na tom, že „príležitosti sú oveľa vyššie ako riziká.“
Ale Merkelová rovnako povedala, že EÚ potrebuje pomoc zvonku a vyzvala k podpore „našich transatlantických partnerov, Spojené štáty, ako aj Rusko a štáty na Blízkom východe.“
Problémy na hraniciach
Po stredajšom samite predseda Európskej rady Donald Tusk varoval pred tým, že „najväčší príliv utečencov a migrantov ešte len príde.“
„Mali by sme hovoriť o miliónoch potenciálnych utečencov,“ uviedol a dodal: „ Potrebujeme opraviť politiku otvorených dverí a okien.“
Predseda Európskej rady Donald Tusk sa vyjadruje k novinárom počas príchodu na mimoriadny summit EÚ o migrácii a utečeneckej kríze v sídle Európskej komisie v Bruseli 23. septembra 2015.Foto: TASR/AP Photo
Príliv migrantov vo veľkom množstve naďalej pretrváva. Maďarsko zaznamenalo rekordný počet v stredu, a to 9939 ľudí, ktorí vstúpili na jej územie z Chorvátska a 102 zo Srbska.
Maďarská vláda minulý týždeň predstavila tvrdé zákony vzťahujúce sa na jej hranicu so Srbskom. To viedlo k tomu, že sa tisíce migrantov presunuli do Chorvátska.
Viedlo to k zvýšenému napätiu medzi Srbskom a Chorvátskom. Srbsko zakázalo príchod chorvátskej nákladnej dopravy a Chorvátsko zase zakázalo príchod vozidiel registrovaných na území Srbska.
Chorvátski predstavitelia uviedli, že správy o tom, že niektorým obyvateľom Srbska nebol umožnený vstup na územie Chorvátska sú nepravdivé. Uviedli, že sa vyskytol iba „problém s pasmi.“
Ale Srbsko zaútočilo na Chorvátsko a jeho predstavitelia povedali, že obmedzenia na chorvátskych hraniciach sú „porovnateľné iba s tými za fašistického režimu počas druhej svetovej vojny.“
Pomerne účinné prijímanie migrantov prichádzajúcich z Chorvátska do Maďarska sa môže v nasledujúcich dňoch zmeniť. Je totiž očakávané dokončenie výstavby ostnatého drôtu na maďarsko-chorvátskych hraniciach.
Medzičasom podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans upozornil na kruté následky, pokiaľ nebudú kontroly na hraniciach výrazne posilnené.
Spravodajskému portálu BBC povedal: „Ak nebude schopní vyriešiť tento problém, ak nebudeme schopní nájsť udržateľné riešenia, uvidíte rozmach extrémnej pravice naprieč európskym kontitentom.“
