Berlín 6. júna (TASR) - Nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová v stredu v Berlíne ponechala nezodpovedanou otázku, či pri blížiacom sa summite G7 v Kanade v dňoch 8.-9. júna dospejú účastníci schôdzky k prijatiu spoločného záverečného vyhlásenia.

V parlamentných priestoroch, kde po prvý raz odpovedala na priame otázky zákonodarcov v novom formáte, sa Merkelová vyjadrila: "Na tom sa ešte pracuje." Na margo postupu americkej strany v súvislosti s uvalením ciel na dovoz európskej ocele a hliníka, v sfére klimatickej politiky a pre vypovedanie dohody s Iránom o tamojšom jadrovom programe Merkelová konštatovala, že sa ukazuje, "že máme vážny problém s multilaterálnymi dohodami". Je dôležité, aby Európa postupovala spoločne, dodala.

Podľa šéfky nemeckej spolkovej vlády nejestvuje v súčasnosti možnosť na návrat Ruskej federácie do skupiny krajín G8.

Na otázku jedného z poslancov pravicovej euroskeptickej Alternatívy pre Nemecko, či by nebolo vhodné zintenzívniť vzťahy s Ruskom, Merkelová uviedla, že formát G8 sa opiera o rešpektovanie medzinárodného práva, ktorého flagrantným porušením bola anexia polostrova Krym Ruskom. Preto je vylúčenie krajiny zo skupiny G8 správne. Nemecká kancelárka však zdôraznila význam intenzívneho dialógu i s Ruskou federáciou.

Merkelová prisľúbila na pôde Bundestagu, že jej vláda čo najskôr predloží zákon o prisťahovalectve odborných pracovných síl, a ubezpečila, že tento zámer koaličnej vlády sa nebude riešiť priveľmi dlho. Prvé rozhovory o ňom prebehli už na zasadaní kabinetu medzi šéfmi rezortov vnútra a práce, Horstom Seehoferom a Hubertusom Heilom, vyplynulo z jej slov.

Poslanec AfD Gottfried Curio využil nový formát na vážne obvinenia kancelárky a v súvislosti s dôsledkami jej utečeneckej politiky ju vyzval na demisiu.

Podľa jeho slov Nemecko utrpelo mimoriadne škody v dôsledku záplavy miliónov ilegálnych migrantov a rezignácie na kontroly na štátnych hraniciach, čo pre budúcnosť znamenalo náklady v objeme rádovo stoviek miliárd eur, import islamistov, teroristov a osôb ohrozujúcich verejnú bezpečnosť v štáte, značné utrpenie v dôsledku znásilnení, vrážd a útokov nožom. Odvolávajúc sa na bývalého šéfa Spolkového úradu pre migráciu a utečencov (BAMF) opozičný zákonodarca hovoril o tom, že sa záplava migrantov z roku 2015 nedala zvládnuť a že Úrad spolkovej kancelárky tak vlastne degradoval zamestnancov BAMF na bábky a prinútil ich k porušovaniu platnej legislatívy.

Kancelárka v reakcii uviedla, že Nemecko vo výnimočnej humanitárnej situácii z roku 2015 konalo veľmi zodpovedne. Zákonnosť vtedajších rozhodnutí v Berlíne potvrdil Súdny dvor EÚ so sídlom v Luxemburgu. "Zásadné politické rozhodnutia boli správne," cituje Merkelovej slová tlačová agentúra DPA. Odvtedy však vláda dala jasne najavo, že išlo o mimoriadnu situáciu.

Kancelárka sa poďakovala veľkej väčšine pracovníkov BAMF, na ktorých časť sa v ostatnom čase pre neprípustné rozhodnutia a organizačné nedostatky upriamila pozornosť verejnosti. V mimoriadne náročnej situácii pracovali v rýchlo sa rozširujúcom úrade a odviedli veľký výkon, podčiarkla.

Merkelová v stredu v parlamente zdôraznila, že nevidí už nutnosť zastavovať deportácie odmietnutých žiadateľov o azyl z Afganistanu. "Z nášho pohľadu už obmedzenia nejestvujú," podčiarkla. Momentálne platí ešte čiastočný stop pre deportácie s výnimkou zločincov alebo osôb, ktoré predstavujú ohrozenie verejnej bezpečnosti v krajine. Koaličná Kresťanskosociálna únia (CSU), ktorej významný predstaviteľ v osobe Horsta Seehofera je šéfom rezortu vnútra v Berlíne, už žiadala na základe najnovšej správy o situácii v Afganistane preskúmanie čiastočného zákazu deportácií, pretože tam už nemôže byť reči o systematickom, štátom organizovanom násilí voči vlastným občanom.

Kancelárka odmietla v Berlíne tvrdenia, že jej plány reformovania Európskej únie by mohli zmäkčiť kritéria stability Únie. Šéfka spolkovej vlády v rámci nového formátu odpovedí na priame otázky zákonodarcov na pôde Spolkového snemu (Bundestagu) ďalej uviedla, že sa nechala presvedčiť šéfom Európskeho mechanizmu pre stabilitu (ESM) Klausom Reglingom, že aj krátkodobé úverové linky môžu byť zmysluplné a ilustrovala to na príklade možných krátkodobých výziev, ktorým by čelilo Írsko v súvislosti s brexitom. Angela Merkelová dala jasne najavo, že podporuje plán rozšíriť ESM na Európsky menový fond.

Líder opozičných liberálov z FDP Christian Lindner hovoril o možných rizikách, ktoré sa pre daňových poplatníkov spájajú s plánmi na priveľmi krátke úvery.

Podľa jeho názoru Merkelová síce konečne poskytla odpoveď na idey francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, avšak návrhy najskôr neprediskutovala v parlamente, ale hovorila o nich na stránkach nedeľníka Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung, mienil Lindner a ironicky dodal, že odpoveď bola, keď už nie v parlamente, tak aspoň v spoplatnenej časti spomínaného periodika.

Podľa slov nemeckého spolkového ministra financií Olafa Scholza má francúzsky prezident Macron pravdu, že by malo dôjsť k spoločným riešeniam, a na konferencii investorov Nemeckej banky vyjadril optimizmus, že sa podarí o týchto otázkach nájsť konsenzus.

Na margo novej populistickej vlády v Taliansku a jej expanzívnych plánov vo výdajovej sfére Scholz uviedol, že aj tam by sa mali vziať na vedomie "reality". Osobne verí, že to Taliansko dokáže, tamojšie obyvateľstvo je veľmi európske. Nie je však dobrou myšlienkou radiť iným, čo treba urobiť, pripustil nemecký minister, aj keď súčasne priznal, že stabilizovať Taliansko by bolo podstatne náročnejšie ako v prípade Grécka.