V Tirane sa Merkelová stretla s albánskym premiérom Edim Ramom a prezidentom Bujarom Nishanim.
Autor TASR
Tirana 8. júla (TASR) - Nemecká kancelárka Angela Merkelová pricestovala dnes do albánskeho hlavného mesta Tirana, kde začala svoju dvojdňovú cestu po troch krajinách západného Balkánu, ktoré hodlajú vstúpiť do EÚ.
V Tirane sa Merkelová stretla s albánskym premiérom Edim Ramom a prezidentom Bujarom Nishanim. Neskôr vystúpila s prejavom na konferencii venovanej nemecko-albánskym obchodným vzťahom, informovala agentúra DPA.
Albánsko ako niekdajšia bašta izolacionistického komunizmu vstúpilo v roku 2009 do NATO a od vlaňajška je aj kandidátskou krajinou EÚ - po dlhých odkladoch vzhľadom na tamojší organizovaný zločin a korupciu.
Kancelárka sa ešte v priebehu dnešného dňa presunie do srbskej metropoly Belehrad, odkiaľ sa vo štvrtok presunie do bosnianskeho hlavného mesta Sarajevo. Merkelová je na Balkáne považovaná za najvplyvnejšiu západnú političku.
Srbsko a Bosna proti sebe bojovali v 90. rokoch 20. storočia vo vojne, v ktorej zahynulo najmenej 100.000 ľudí. Ich vzťahy sú stále napäté, okrem iného aj pre spor o to, či sa masaker v Srebrenici má nazývať genocídou alebo nie.
Srbsko tiež odmieta aj za cenu ukončenia európskych ambícií uznať nezávislosť svojej bývalej provincie Kosovo, kde tvoria väčšinu Albánci.
V Tirane sa Merkelová stretla s albánskym premiérom Edim Ramom a prezidentom Bujarom Nishanim. Neskôr vystúpila s prejavom na konferencii venovanej nemecko-albánskym obchodným vzťahom, informovala agentúra DPA.
Albánsko ako niekdajšia bašta izolacionistického komunizmu vstúpilo v roku 2009 do NATO a od vlaňajška je aj kandidátskou krajinou EÚ - po dlhých odkladoch vzhľadom na tamojší organizovaný zločin a korupciu.
Kancelárka sa ešte v priebehu dnešného dňa presunie do srbskej metropoly Belehrad, odkiaľ sa vo štvrtok presunie do bosnianskeho hlavného mesta Sarajevo. Merkelová je na Balkáne považovaná za najvplyvnejšiu západnú političku.
Srbsko a Bosna proti sebe bojovali v 90. rokoch 20. storočia vo vojne, v ktorej zahynulo najmenej 100.000 ľudí. Ich vzťahy sú stále napäté, okrem iného aj pre spor o to, či sa masaker v Srebrenici má nazývať genocídou alebo nie.
Srbsko tiež odmieta aj za cenu ukončenia európskych ambícií uznať nezávislosť svojej bývalej provincie Kosovo, kde tvoria väčšinu Albánci.