Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nemecká kancelárka zopakovala, že cieľom je vytvorenie mechanizmu, na základe ktorého sa budú prerozdeľovať utečenci prichádzajúci do Grécka do iných európskych štátov.
Autor TASR
,aktualizované Berlín 1. marca (TASR) - Nemecká kancelárka Angela Merkelová dnes vyhlásila, že nahromadenie migrantov na grécko-macedónskych hraniciach nie je porovnateľné so situáciou z vlaňajšieho septembra, keď nechala vstúpiť na územie Nemecka tisíce utečencov z Maďarska.
V uplynulých mesiacoch sa podľa Merkelovej na zvládnutie stoviek ľudí prichádzajúcich do Grécka urobilo veľa príprav. "Ubytovacie možnosti sú aj v Grécku, mali by ich využívať i migranti," uviedla po stretnutí s chorvátskym premiérom Tihomirom Oreškovičom.
Nemecká kancelárka ďalej zopakovala, že cieľom je vytvorenie mechanizmu, na základe ktorého sa budú prerozdeľovať utečenci prichádzajúci do Grécka do iných európskych štátov. Zdôraznila však, že "utečenec nemá právo, aby si povedal - chcem získať azyl v konkrétnej krajine Európskej únie".
Macedónsko v pondelok zamietlo vstup na svoje územie niekoľkým stovkám nelegálnych migrantov nachádzajúcich sa na gréckej strane hraníc. Agentúra AP dnes uviedla, že okolo 10.000 utečencov sa utáborilo na grécko-macedónskych hraniciach, kde čakajú na povolenie úradov pokračovať v dlhej ceste na sever do bohatších krajín Európy, kde chcú požiadať o azyl.
Nemecko vlani zaevidovalo zhruba 1,1 milióna ľudí žiadajúcich o azyl.
Premiér Oreškovič: Chorvátsko by mohlo na hranice nasadiť armádu
Chorvátsko by mohlo nasadiť ozbrojené sily na pomoc polícii regulujúcej prílev migrantov do krajiny. Uviedol to dnes jeho premiér Tihomir Oreškovič.
"Ak bude nevyhnutné nasadiť armádu, aktivujeme takúto možnosť," povedal Oreškovič podľa agentúry Reuters po stretnutí nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou v Berlíne.
Susedné Slovinsko takéto opatrenie schválilo ešte vo februári po tom, ako pozmenilo príslušnú legislatívu, pričom o nasadenie armády na hranice požiadala parlament vláda. Chorvátsko by v prípade nasadenia armády muselo absolvovať podobný proces.
Oreškovič dnes však zároveň uviedol, že Chorvátsko preferuje celoúniové riešenie migračnej krízy.
Cez Chorvátsko prešlo od vlaňajšieho septembra už vyše 650.000 migrantov, smerujúcich do západnej Európy, najmä do Nemecka. Obmedzenia, ktoré však následne na svojich hraniciach zaviedli viaceré krajiny ležiace na takzvanej balkánskej trase, spôsobili, že sa prichádzajúci migranti začali hromadiť najmä v Grécku.
V uplynulých mesiacoch sa podľa Merkelovej na zvládnutie stoviek ľudí prichádzajúcich do Grécka urobilo veľa príprav. "Ubytovacie možnosti sú aj v Grécku, mali by ich využívať i migranti," uviedla po stretnutí s chorvátskym premiérom Tihomirom Oreškovičom.
Nemecká kancelárka ďalej zopakovala, že cieľom je vytvorenie mechanizmu, na základe ktorého sa budú prerozdeľovať utečenci prichádzajúci do Grécka do iných európskych štátov. Zdôraznila však, že "utečenec nemá právo, aby si povedal - chcem získať azyl v konkrétnej krajine Európskej únie".
Macedónsko v pondelok zamietlo vstup na svoje územie niekoľkým stovkám nelegálnych migrantov nachádzajúcich sa na gréckej strane hraníc. Agentúra AP dnes uviedla, že okolo 10.000 utečencov sa utáborilo na grécko-macedónskych hraniciach, kde čakajú na povolenie úradov pokračovať v dlhej ceste na sever do bohatších krajín Európy, kde chcú požiadať o azyl.
Nemecko vlani zaevidovalo zhruba 1,1 milióna ľudí žiadajúcich o azyl.
Premiér Oreškovič: Chorvátsko by mohlo na hranice nasadiť armádu
Chorvátsko by mohlo nasadiť ozbrojené sily na pomoc polícii regulujúcej prílev migrantov do krajiny. Uviedol to dnes jeho premiér Tihomir Oreškovič.
"Ak bude nevyhnutné nasadiť armádu, aktivujeme takúto možnosť," povedal Oreškovič podľa agentúry Reuters po stretnutí nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou v Berlíne.
Susedné Slovinsko takéto opatrenie schválilo ešte vo februári po tom, ako pozmenilo príslušnú legislatívu, pričom o nasadenie armády na hranice požiadala parlament vláda. Chorvátsko by v prípade nasadenia armády muselo absolvovať podobný proces.
Oreškovič dnes však zároveň uviedol, že Chorvátsko preferuje celoúniové riešenie migračnej krízy.
Cez Chorvátsko prešlo od vlaňajšieho septembra už vyše 650.000 migrantov, smerujúcich do západnej Európy, najmä do Nemecka. Obmedzenia, ktoré však následne na svojich hraniciach zaviedli viaceré krajiny ležiace na takzvanej balkánskej trase, spôsobili, že sa prichádzajúci migranti začali hromadiť najmä v Grécku.
